Kľúče sú zdnuka - zabuchli sme sa!

Nič tak nevie zvrátiť šťastné ráno, ako keď sa zabuchnete a kľúče sú strčené zdnuka! Už dva razy sa mi to stalo a dlho som bol znechutený. Šiel som vyniesť ráno smeti - len tak v trenírkach - a kľúč som nechal zdnuka v zámke. Deti v škole, žena v robote - ja v trenírkach pred dvermi! Hrozná situácia. Musel som volať z obchodu odnaproti žene do roboty, aby mi prišla odomknúť. Viete si predstaviť, ako sa mi vyškierala? Druhý raz ma zabuchol pes. Zvonila poštárka, otvoril som jej v pyžame. Reku, nehnevajte sa, že vám otváram v pyžame, ale som po nočnej. Kým som podpisoval rekomando, pes sa v predizbe rozbehol a labami mi zdnuka zabuchol dvere. Poštárka šla umrieť od smiechu. Za dverami kňučal pes, pred dverami som kňučal ja. Ísť za bieleho dňa v pyžame cez ulicu k telefónu - to by mi bolo žinantné. Od susedov sa telefonovať nedá. Všetci sú cez deň v robote. Hrozná situácia.
   Z toho plynie poučenie: Nestačí prísť k bytu. Treba si strážiť kľúč - aj keby sme ho mali na krku nosiť ako školáci!
   Alebo vymeniť bobuľu a namontovať normálnu kľučku aj zvonka. Nestačí prísť k demokracii. Treba si strážiť kľúč - aj keby sme mali na krku akúkoľvek vládu, aby sme sa nezabuchli. Stojíme teraz pred dverami v trenírkach a zdnuka sa nám vyškierajú naši známi, ľudia, ktorých sme si sami pustili do demokracie, zvolili ich v slobodných voľbách. Najprv som si myslel, že len žartujú a po chvíli nás pustia dnu - do našej demokracie, ale im sa dnu zapáčilo! Vyjedajú našu špajzu, chladničku, už aj do kredenca nazreli, kde máme v hrnčeku úspory... Kto s tým mohol pred siedmimi rokmi rátať, že keď sa zabuchneme, nebudú nás chcieť pustiť späť? Že nás nechajú v trenírkach pred dverami a budú si užívať demokraciu sami? Vari úplne zabudli na to, že na demokraciu máme výber všetci? Že sú užívatelia demokracie takisto ako my? To máme z našich hlúpych porekadiel! Vraj: Hosť do domu, Boh do domu. Na Západe vám na návšteve ponúknu slané tyčinky a keksy k čaju. A my naznášame hosťom všetko, čo doma máme: pečené husi, kupóny, vládne byty, uhorky, Naftu Gbely, VSŽ, torty, trubičky, Papierničky... A keď sa - náhodou - zabuchneme, nechcú nás pustiť späť! Ja len pochybujem, či sme sa vybuchli zdnuka z demokracie náhodou alebo z hlúposti, ľahostajnosti? Veď musíme vedieť, že keď máme na dverách zvonka bobuľu, nesmieme sa zabuchnúť! Musíme myslieť na to, že ľudia sú všelijakí a medzi hosťami v našej demokracii sa nájdu aj takí, ktorí by radi obývali bez rozpakov celú demokraciu bez nás, čo si nárokujeme len skromný kútik pri okne do sveta. A tak stojíme vymknutí pred dverami do vlastného demokratického režimu. Kľúč je zdnuka a osemdesiatdva obyvateľov - momentálnych majiteľov kľúčov - ide v predizbe umrieť od smiechu...
   Hanba sem, hanba tam - voláme zo Západu zámočníkov. Ale zámočník nám nepomôže, ani keby bol hneď z toho najzápadnejšieho Západu. Huncúti sa dobre zabarikádovali. Dotiahli k východovým dverám skrine, trezory, postele. Veru, takto sa dnu do našej demokracie nedostaneme a budeme stáť v trenírkach pred dverami ako dáki tĺci. Už či sme vysokoškolsky vzdelaní alebo nie. Čo robiť? Ako žiť na chodbe v trenírkach, kým sa naši zvolení hostia za dverami futrujú? Zmieriť sa s tým? Prispôsobiť sa? Ale kdeže! Ja som optimista. Ručím vám za to, že vymyslíme dáky fígeľ. Medzi nami, čo sme sa zabuchli, sú figliari, ktorí určite majú dačo za lubom. Môžbyť poradia, čo s bobuľou a kľúčom zdnuka. Treba si vziať príklad od komunistov. Tiež sa vybuchli pred dvere, ale po chvíli vliezli oknom - a sú tam s nimi. Možno by bolo načim vyliezť po hromozvode na balkón. Nájde sa medzi nami - postihnutými - nejaký smelý figliar, ktorý sa vyšplhá, až na balkón? Lenže - kto bude robiť hromozvod? Šplhúňov, čo by sa po ňom vyšplhali, jesto u nás dosť. Zodvihneme ich na ruky. Vytvoríme v trenírkach pyramídu ako na spartakiáde. "Majitelia kľúčov" sa nám budú uškierať a možno tú našu pyramídu pod oknom zvalia, ale za pokus to stojí. Alebo si myslíte, že ich to dnu v demokracii po čase prestane baviť a zvrtnú kľúčom dobrovoľne? Trt a dva orechy!
   Nič tak nevie zvrátiť šťastné ráno, ako keď sa zabuchnete a kľúče sú strčené zdnuka! Čert nám bol dlžen bobuľu! Treba ju vymeniť za normálnu kľučku. Aby sme nemuseli kňučať pred dverami v trenírkach.

Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta,  IKAR 2007
---------------------------------------------------------------------