Nedávno som absolvovala skúšku z Didaktiky, jedna kapitola v tejto prehnane hrubej knihe, ktorú som musela preštudovať, bola venovaná žiakom základných a stredných škôl, takže tam bola charakterizovaná pubescencia s adolescenciou ... Tieto dve vývinové obdobia majú spoločnú vec, ľudia v týchto vývinových obdobiach zvyknú dospelých kritizovať za ich kompromis,ktorý je zväčša ústupkom ich presvedčení ... Dnes som niečo také prežila, prežívam, nie tým spôsobom, že by som kritizovala niekoho, že spravil ústupok, ale sama seba, že som ten ústupok spravila. Odpadla nám zajtrajšia skúška, preto ma spolužiačka volala, aby som prišla k nej, šli by sme večer von, niečo by sme sa naučili a pod... Ochutnávka pravého študentského života ... Ja som za každú kravinu, ale štve ma, že čím som staršia,tým viac sa správam racionálnejšie, štve ma, že strácam tú svoju spontálnosť, svoje "šialenstvo". Bola som už vážne nalomená na to, že sadám na bus a vyberám sa za "dobrodružstvom", ale zrazu sa objavila racionalita a bolo to v keli. Začala argumentovať, v čom je dosť dobrí, začala zvažovať, prečo nie, sú to dôvody prečo nie, celkom silné dôvody. Nechcieť sa rozptyľovať počas skúškového, čakajú ma najťažšie skúšky,stratila by som veľa učiaceho času, s ňou by som sa určite nič nenaučila ... Týmto prístupom prichádzam o veľa vecí, o veľa zážitkov, o veľa zoznámení s novými ľudmi, a to je tiež dosť smutné, úzkostné. Myslím tiež vždy na financie,ktorých nie je na rozhodzovanie,obmedzuje ma to aj keď viem, že všetko sa netočí okolo nich ... A tak si ja žijem s týmito svojimi večnými úvahami, hmmm ...