Samota. Každý má občas chvíľu, keď chce byť sám od okolitého sveta. Ja tiež patrím medzi tých ľudí. Samozrejme, že som viacej sám ako s kolektívom. Nieje to preto, žeby som nebol priateľskejší, alebo človek, ktorý sa rád uzatvára do seba, ale je to z toho dôvodu, že moji priatelia ma nevedia pochopiť a nevedia mi porozumieť. Je málo osôb, s ktorými si môžem pohovoriť o svojich osobných veciach. Málo osôb myslím asi iba môjho brata, ktorý sa snaží mi zo všetkým pomôcť ako sa len dá. Ale niekedy je to s ním ťažké pretože nemáme na pohovorenie toľko času, koľko by som ja potreboval, pretože každý týžden „behá“ do Bratislavy kvôli škole a práci. Aj keď sme „odlúčený“ od seba mám ho rád. Ale vráťme sa k mojej samote. Žijem z ľudmi, ktorých zaujíma len úspech, drogy a hazard z peniazmi(nemenovane s mojimi spolužiakmi) a ostatné veci sú im ukradnuté, respektíve osttaný ľudia. Preto sa ich občas straním a vyhľadávam si svoju „obľúbenú“ samotu. „Prečo?“ pýtam sa niekedy sám seba. Asi preto, že sa mi nechce zapájať do ich hádok. Je pravda, že nemám ani priateľku, ktorej by som mohol povedať všetko, len nie takú, ktorá by to povedala ďalej. Som natoľko sám, že ani nejavujme záujem o žiadne dievča. Niežeby som bol gay ale moja samota mi v tom trochu bráni. Je to divné a hlavne smutné.