„Čo zaseješ, zožneš.“

„Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva.“

„Aké požičaj, také vráť.“

„Život je ozvena.“

Všetky tieto výroky hovoria o jednom a tom istom – princípe karmy.

V „krajinách západu“ je tento pojem známy rovnako, ako kresťanský dedičný hriech. Málokto si však uvedomuje, že karma a dedičný hriech sú vo svojej podstate totožný pojem. Veľa ľudí si teraz asi povie, že to je nemožné. Takže čo je vlastne dedičný hriech a čo karma?

Dedičný hriech je podľa kresťanstva prvý hriech prvých ľudí – Adama a Evy. Je to hriech, ktorý spáchala Eva, keď postavila svoju vôľu nad vôľu Boha tým, že odtrhla jablko zo zakázaného stromu. Treba si uvedomiť, že nositeľom hriechu nie je len žena, ale aj muž, pretože Adam, ako prvý muž, prijal toto jablko od Evy a tým sa hriech preniesol aj na neho. To je dedičný hriech, prvý hriech.

Prečo dedičný? Pretože muž oplodňuje ženu, čiže muž je podľa kresťanstva prenášač hriechu. Kresťanstvo vychádza z viery, neskôr vedecky dokázaného faktu, že každé dieťa je do istej miery totožné s rodičmi. Vedecky povedané – každé dieťa v sebe nosí gény oboch rodičov, teda vo veľkej miere má aj rovnaké vlastnosti. Jednou z nich je aj falošný pocit nadradenosti. Dá sa teda povedať, že od narodenia je človek postavený pred výber medzi dobrom a zlom. Dedičný hriech je vo svojej podstate varovanie. Varovanie pred samoľúbosťou, nadradenosťou svojej vlastnej vôle nad vôľu Boha, a teda nad skazenosťou duše, pretože všetci sme podľa kresťanstva potomkovia Adama a Evy.

Čo je karma? Karma by sa dala charakterizovať ako princíp návratnosti. Keďže karma sa dá pokladať za nadčasový, univerzálny zákon existencie, je tým istým, ako dedičný hriech. Karma je neviditeľné zrkadlo človeka. Kým kresťania veria, že dedičného hriechu sa zbavia krstom, karma neodpúšťa. Krutá, môže sa zdať, ale spravodlivá.

Podstata karmy spočíva v tom, že človek je predom odsúdený k utrpeniu. Vychádza z predpokladu, alebo viery v reinkarnáciu – znovuzrodenie (v prípade kresťanstva sa dá hovoriť o prenose hriechu na ich deti, čo je vlastne to isté ako znovuzrodenie, keďže každé dieťa v sebe polovicu z otca a polovicu z matky – znovuzrodenie oboch v jednom). Tak, ako v kresťanstve sa verí, že každé dieťa v sebe nosí dedičný hriech, rovnako je to aj v prípade karmy. Rozdiel je v tom, že podstata karmy vychádza z presvedčenia, že každý človek (duša) sa rodí znova a znova, na rôznych miestach, v rôznych rodinách, s rôznymi možnosťami preto, aby sa jeho hriechy z tohto života, ale aj tých minulých, zmazali tým, že každý sám a na vlastnej koži prežije zlo, ktoré spôsobil a z toho sa poučil na ceste za dokonalosťou, osvietením, večným životom v pokoji, blahu a harmónií. To je dôvod, prečo karma a dedičný hriech sú tým istým vo svojej podstate. Obe tieto veci nám ukazujú, že človek má možnosť vybrať si, na ktorú stranu sa prikloní. Či na stranu dobra, či zla. Rozdiel je len v podobe očistenia sa. Kým kresťanstvo verí, že konanie dobrých skutkov, spovedanie sa a krst sú cestou k večnému životu v nebi, karma zastupuje hneď niekoľko kresťanských pojmov. Sú to pojmy ako dedičný hriech, posledný súd a očistec.

Prečo dedičný hriech už bolo povedané – prenášanie hriechu z jednej existencie na druhú. Posledný súd sa dá pokladať za súčasť karmy preto, že v kresťanstve je to súdenie duše za jej skutky na Zemi. Karma súdi človeka tým, že mu dopraje „to potešenie“ prežiť si na vlastnej koži všetko zlé, čo kedy spôsobil a tým sa poučiť. Očistec je podľa kresťanstva miesto, kde si duše odpykávajú tresty za svoje hriechy. Rovnako je to v prípade karmy práve tým, že človek má možnosť prežiť všetko zlé čo kedy spôsobil sám na sebe. Kým podľa kresťanov je očistec miesto, v ponímaní karmy je to každé znovuzrodenie, každý z mnohých životov, až kým sa duša (človek) nepoučí, teda neočistí. Karma by sa dala charakterizovať ako boží mlyn. Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Karma súdi pomaly, ale isto.

Výroky, ktoré sú uvedené na začiatku tohto článku hovoria o podstate karmy. Istotne si každý všimol, že niekto má šťastie, niekto smolu, a niekto povie, že všetko je náhoda. Ani jedno z toho nie je pravda. Všetko je karma – čo zaseješ, zožneš. Ľudský život je pôda. Skutky sú semená a to, čo prežívame sú plody. Dá sa povedať, že nevedomosť si zla spáchaného v minulých životoch je nevýhoda, pretože človek potom nevie, čo vlastne je alebo nie je trestom. Ale treba si uvedomiť, že duša je večná. Či už podľa kresťanstva, hinduizmu, budhizmu, islámu a iných náboženstiev. Takže duša po znovuzrodení si pamätá svoje tresty, svoje zlé skutky a vie, čo je a čo nie je trest.

Kým vedomie človeka je prenášačom informácií k duši, intuícia je prenášačom informácií k vedomiu. Takže ak sa každý bude spoliehať na intuíciu, bude konať v súlade s karmou a tým môže odčiniť svoje hriechy. Inak povedané – je potrebné neubližovať myšlienkami, ani slovami, ani skutkami. Ako povedal Buddha: „Ovládnite svoje myšlienky, ovládnite svoje slová, a nedovoľte svojmu telu konať akúkoľvek ujmu.“ Zlo plodí len zlo a preto nikdy nemôže znegovať samo seba. To môže len presný opak zla – dobro.

„Najlepší spôsob predpovedania svojej budúcnosti je vytvárať ju.“ Abrahám Lincoln