"Prepáčte slečna.
Vám vypadol z vrecka..."
Nie, to nie je správna tvár.
Blúznenie, ten mysle snár.

A znova pohľad
cez cestu pred sklad.
Pár krokov k cieľu.
Blúznenie, veru.

Noc pomaly padá,
pred okom ženu zbadá.
Pootočiť sa, pozrieť, sklamanie.
Nič, znova to blúznenie.

Zábava vrchol míňa,
postava sa tu mihla.
Prudko vstať, letí pohľad ulicou.
Blúznenie, veď nachodí s palicou.

Samota nocou kráča,
do chodníka nohu vtláča.
Hlava rozjíma a ženie myslenie...
Bláznenie.