Môj otec vstával ráno do práce tak skoro, že som to nikdy nezaregistroval. Pracoval v takej továrni ďaleko za mestom, že tam cestoval strašne dlho električkou a ak to chcel stihnúť musel ísť tou prvou. Moja mama vstávala ráno do práce tak skoro, že som to zaregistroval len niekedy. Pracovala v tej istej továrni a chodila treťou električkou. Ja som potom vstával so sestrou a niekedy nám mama ráno zavolala už z práce, že či sme nezaspali. Nezaspali sme, lebo nás budil budík a ten telefón. A potom sme išli do školy.

Nepamätám sa kedy som dostal svoje prvé vreckové a nepamätám sa ani na to aké to vreckové bolo. Ale myslím, že to bolo mincové vreckové. Povedzme 5 korún. Vtedy bolo 5 korún dosť korún. ABC-ečko s vystrihovánkami stálo asi 3 koruny a aj tak ho nikdy nemali. Lebo dostávali len jeden kus do stánku a vždy mi ho niekto vyfúkol. Potom sa za 2 koruny dali kúpiť poštové známky v takom maličkom sáčku. Za korunu sa dalo kúpiť tiež strašne veľa vecí. Žuvačka Pedro alebo zmrzlina alebo hocičo dôležité. Sáčkové limo so slamkou, ktoré sa po vypití dalo nafúknuť a potom prasknúť stálo myslím 60 halierov. 5 korún bolo dosť.

Spomínam si, že sme mali s rodičmi aj taký pokus akože vreckové za známky. To som navrhoval vždy keď som dostal jednotku z telesnej, jednotku z výtvarnej, jednotku z prírodopisu a jednotku z pracovného vyučovania. Akože za každú jednotku dostanem napríklad 2 koruny. Za dvojku korunu a za trojku nič. Za štvorku by som povedzme vrátil korunu a za päťku 5 korún. Myslím, že od trojky vyššie to navrhovala mama. Vždy v takom prípade som na druhý deň zbankrotoval. A to ma nad vodou držal len ten prírodopis a výtvarná.

Tak neviem koľko a kedy, ale niekoľko a niekedy som začal dostávať. Vtedy som ešte nevedel, že vreckové je od slova vrecko. Mal som takú malú peňaženku a do nej som si dal vreckové. A tú peňaženku s vreckovým som si dal napríklad do tašky alebo som ju držal v ruke. Nemohol som teda vedieť, že vreckové je od vrecka. To by malo byť skôr peňaženkové alebo taškové alebo rukové. Až neskôr som to pochopil. Myslím, že to najprv pochopila moja sestra. Tá bola šikovnejšia a chápavejšia lebo bola sestra a to staršia sestra.

Moja sestra prišla na to, že vreckové neznamená, že niečo dostanete do vrecka ale naopak, že niečo vo vrecku nájdete. To vrecko bolo v skrini a bolo prišité na niečo čo patrilo otcovi. V lete to bolo vrecko na nohaviciach alebo saku. Na jeseň to bolo vrecko na plášti alebo bunde a v zime to bolo vrecko na kabáte alebo na vetrovke. Niekedy aj v lete bolo na vetrovke a to bolo vtedy keď bolo zle.

Zle bolo napríklad vtedy, keď som zohnal ABC-ečko. Vtedy sa moje vreckové zmenšilo hneď. Alebo napríklad keď sme s Ivanom B. skúšali, že akú veľkú žuvačkovú bublinu dokážeme urobiť a pred tým sme zistili, že do pusy dostanem aj sedem žuvačiek značky Pedro a Ivan B. aj osem, lebo on mal extrémne veľký žuvací otvor. Tak vtedy bolo zle, lebo za 5 korún viete kúpiť alebo jedno ABC a jedny známky za dve koruny alebo 5 krát Pedro ale určite nie známky aj ABC aj Pedro krát sedem a Ivan B. osem lebo sa to nedá. Za matematiku som už vtedy asi vreckové nedostával ale toľko som vedel, že 5 korún má isté obmedzenia. A vtedy som prehrabal všetky svoje vrecká a v mojich vreckách nebolo nič.

Vo vreckách môjho otca bolo vždy strašne veľa mincí. Od 10 haliernikov po dvojkorunáčky. Vyhrávali však 10 a 20 halierniky. Tých boli celé gundže. Nikdy som nechápal načo otec potrebuje toľko 10 a 20 haliernikov. Ale neskôr som pochopil. „Zase ste hrali v električke karty“ povedala moja mama keď prišla domov z práce a keď prišiel aj otec. „Nehrali“ hral to na mamu otec. „Nehraj to na mňa, hrali ste“ mama sa nedala zahnať do kúta a dodala: „povedal to Kopecký, s tým, že ste ho nezobrali do partie“. „Kopecký je somár“ povedal otec ale potom už bol ticho. Tak som sa dozvedel, že otec tú dlhú cestu do práce a z práce trávil kartovaním s kamarátmi ale s Kopeckým nie.

Bol to fakt. Keby sa mama pozrela do otcových vreciek vedela by, že v každom vrecku má kopec drobných a v každom druhom aj balíček kariet. Môj otec bol 20 halierový karbaník. Neviem ako sa povie karbaník po slovensky ale môj otec bol to, čo sa povie ako karbaník po slovensky. Myslím, že sa mi to páčilo. Myslím, že keby môj otec nebol karbaník tak ja nikdy neprídem na to aká veľká bublina sa dá urobiť zo siedmych žuvačiek značky Pedro. A vďaka tomu viem aj to, že vreckové je od slova vrecko.