"Maci, ja som si spomenula, žeehh.. Jaa, nechcem ťa otravovať, alebo čo ja, len že.. No, viem, že si robila tie prednášky v robote.. O strese a ták, tak ja len, že..", hovorí a slová mi pomaly zapadajú do seba a.. Presne viem, čo je treba povedať, čo jej skutočne pomôže a ako to má naozaj urobiť.

Obidve sme na materskej. Už takmer dva roky. V marci bude... Obom sa nám narodilo bejbi a čo je na tom najlepšie je, že v rovnaký deň.. Haha.. Obom nám rozpárali vnútornosti aby z nich vybrali ten najkrajší poklad na svete - nový život, nového človeka...

A obidve prežívame zmätok a chaos, ibaže Vierka to má už s druhým a teda o niečo náročnejšie a ja som si už následky totálneho stresu a vyčerpania v živote odžila, takže.. Viem, ako veľmi zle by to celé mohlo dopadnúť a tak.. V pokoji zo seba do telefónu sypem, že sme na tom rovnako všetci a že sa nemá sústrediť na blbosti, ale na bežné veci, na také veci, ktoré robiť môže, každý deň a nie na to, čo sa nedá a že áno, ani ja občas nespím.. A už chrlím zo seba celý zoznam vecí, ktoré by mohla urobiť a.. Trochu aj cítim, že ma vníma a počúva a že jej asi pomáham, ale neprikladám tomu nejakú špeciálnu váhu... Rozhovor dokončím s úsmevom a som fakt rada, že mi zavolala a že...

Potom dva dni nekomunikujeme a zrazu mi do Vócapu príde traktát o tom, ako mi ďakuje, že si neviem ani predstaviť, ako som jej pomohla a že.. už si nevedela rady a že taká blbosť ako piť dostatok vody ju nenapadla, ale pritom.. Veľmi jej to pomohlo uvedomiť si, že celý deň vďaka stresu a každodenného kolobehu s deťmi vlastne takmer nič nepije a...

Hm, som prekvapená... Niekomu som pomohla.. Skutočne podala pomocnú ruku, keď ju potreboval.. Trochu žasnem a teším sa.. Ale hlavne si spomeniem...

Že to, čo napĺňa môj život, je načerpávať informácie.. Čo najviac o tom, že človek má ochraňovať a opatrovať samého seba, ako najlepšie to len ide.. starať sa o svoje telo, starať sa o svoju dušu... Ak sa nedá viac, treba robiť všetko, čo sa len dá a...

Hm, skoro som zabudla.. Kam sa vlastne chcem v živote uberať a čo chcem robiť.. Občas mi to síce prišlo na um, niekde medzi kočíkovaním a žehlením detského prádla, ale.. v duchu som vždy len mávla rukou.. Veď.. sú iní, lepší, šikovnejší.. čo pracujú vo vzdelávacích agentúrach a robia školenia o strese a manažovaní času a vlastne svojho života... Sú iní, krajší.. Múdrejší..

A zrazu sa dívam na ten telefón.. A napadne mi, že ak by som to v tejto chvíli nebola ja a nerozoberala so svojou kamarátkou a kolegyňou takú blbosť.. Akou je dôležitosť pitia vody pre ľudský organizmus, všetky svaly, kosti, trávenie a hlavne pre myseľ a dušu a...

Možno by jej nemal kto poradiť.... A... Taká hlúposť.. Pitie vody... A predsa človeku zachráni život a možno aj vťahy.. podporí a posilní...

Stále sa dívam na obrazovku svojho telefónu a samej mi nejdú do hlavy tie chvály a vďaky na moju adresu... Uvedomujem si, že všetko zlé je na niečo dobré a že... Hm.. Asi som fakt pripravená v živote na všetko... Aj keď som sa svojho tyku v ľavom uchu stále nezbavila a aj keď...

Možno by som na svoj sen vzdelávať ľudí fakt nemala zabudnúť.. Nie kvôli mne, ale.. Kvôli tomu, aby ľudia ako Vierka mali komu zavolať a nehanbiť sa a... Hm.. možno by som.. na to fakt nemala zabudnúť...

Odložím telefón a pohľadom si prejdem svoju nádhernú knižnicu.. Všetky tie knihy, moje poklady a diamanty.. zdravie, masáže, bylinky, všetko ma to zaujíma, stres, time management, typológia ľudí, komunikácia.. Robin, Wayne, Dalajláma a mnoho ďalších...

Vzala by som si niektorú z tých kníh do ruky nebyť tej mojej nechcenej výnimočnej príležitosti v mojom živote.. A síce potriasť si s Burnout syndrónom ruka v ruke a pohľadom z očí do očí?....  Čítala by som to so záujmom a nasala do seba každé jedno slovo, ako vysušená špongia na púšti, každú kvapku vody, ktorá by k nej...

Asi nie, asi fakt nie... Hm.. Trochu sa mi rozvidnieva.. A trochu si spomínam, kto som.. Keď nemiešam kašičky a neprihrievam mliečko a nespievam Smejka a Tanculienku... Ale.. Moje priority sú nateraz niekde úplne inde...

Práve pri tých kašičkách.