Tento deň som nikdy nemala príliš rada, pred pár rokmi som bola ešte veľká naivka. Človek ma namotal na hocakú blbosť, a nie len na prvý apríl.  Ale aspoň som sa naučila smiať sama na sebe, čo nie je na škodu. Vytvára to akýsi nadhľad nad životom.

Tento deň ma prinútil rozmýšľať nad mojou osobnosťou. Pohybujem sa v dvoch základných skupinách ľudí. Neviem si predstaviť, že by sa tie skupiny prepojili, sú to diametrálne úpne odlišní ľudia.

Prvá skupina, ľudia, medzi ktorými som vyrastala, KZ (kresť.zbory), s ktorými som chodila na tábory, víkendovky.. Pre nich som príliš bláznivá. Dokonca by ma možno nazvali rebelom. Nejdem podľa nalinkovaných pravidiel, neznášam, keď niekto povie: "Rob so svojim životom toto, rob hento", a neudá dôvod. Ja sa predsa k mojej správnej životnej ceste musím prebiť sama. Je pravda, že múdry človek sa učí na chybách druhých, ale čo by to bol za svet, keby sme boli všetci múdri. S väčšinou týchto ľudí, ktorí bývali mojim útočišťom a najlepšími kamarátmi, si dnes nerozumiem. Nebudem sa tváriť, že som niečo, čo nie som. aj keď to odo mňa očakávajú. A tie zhrozené a zároveň zhovievavé pohľady raz za štvrť roka znesiem, však som zdedila dáke odolné gény.

Druhá skupina ľudí, "tí ostatní", ľudia, s ktorými sa bežne stretávam, ale nepovažujem ich za priateľov, akísi kamaráti, známi. Týmto sa zdám príliš slušná. Baba s dobrým prospechom, nefajčí, nespíjava sa do nemoty, nedroguje, nemyslí neustále na sex = nevie, čo je život. Akosi mám na to svoj život prirada. Uznávajú, že občas mám výpadky normality a tam to končí.

Cítim sa ako chameleón. Týmto ďakujem ľuďom, ktorých nechcem radiť do žiadnej kategórie, skĺzať do štatistiky a čo podobne.. Moji priatelia..ďakujem im za to, že sú, berú ma, aká som s mojimi chybami aj prednosťami. Nepozerajú sa na mňa zhora, keď urobím niečo, čo sa vymyká konvenciám, ani keď som suchá.

Takže takto k prvému aprílu...:) Chcem vám povedať, koľko pre mňa znamenáte, aj keď to občas neviem vyjadriť slovami a sarkasticky urážam, kade chodím...

Jedno veľké ďakujem.