Zojka s Martinou sedeli pod smutnou vŕbou. Žblnkotajúci  potôčik aranžoval romantickú atmosféru. Bzukotali včely , aj ovady štípali. Ony si ich nevšímali. Spomínali a nahlas rozoberali ubehnutý čas. Preletel triskom.                           

„Panebože ani sa nezdá, že som už dvadsať rokov vydatá!“ Zvolala Zojka. „Predstav si, že Ľuda svoje 40 narodeniny neoslávila so svojim druhým manželom Kallim. Stihla sa s ním rozviesť . Keď  jej tortu zdobila  40, ruku jej stískal , pery bozkával a na  srdce si ju vrelo pritískal  jej tretí manžel.“ Zoja krútila  hlavou a hodila rukou. „ Teraz je pani riaditeľová. Jej nový manžel je riaditeľom lesnej správy. Z jej chlapov je tento najväčší fešák.“  Objasňovala Zojka Martine Ľudino nové manželstvo.                                                                                                                                                                                „Dlho sama nezostala.“ Podotkla Martina. „A ako sa mi naposledy zdôverovala, vraj  je s Kallim šťastná! Oči jej žiarili ako nočné hviezdy, keď mi to vravela. Chválila Kalliho, aký je dobrý otec, aký je nežný a starostlivý. Niekedy vraj ako keby jej otcom bol. Varí, perie, upratuje. Miluje ho, ale ináč ako Petra I. Tak nežne. Tak mi opisovala ich vzťah." Martina si vzdychla: "Každý to šťastie ináč prežíva. Ona si znovu najväčší krajec z chleba života – osudu  ukrojila. Chudák Kalli. Opustil prvú manželku a druhá opustila jeho! Má  dve dcéry, dvoch manželiek  a ani jedna s ním nezostane bývať.“  Smutne skonštatovala Martina.                                                                                                                                                                                                      „Presťahovali sa  do susednej dediny. Kúpili dom.“ Ďalej Zojka informovala, o súčasnom manželstve Ľudmily, Martinu. „Aké sme nemoderné a za Ľudou zaostalé!“ Mrkla Martina na Zoju a obe sa rozosmiali.

Jaro s Martou tvoria pár. Nie sú manželia, ale ich spoločná domácnosť  je plná harmónie a lásky. Rok čo rok spolu trávia dovolenku   v zahraničí ,aj s deťmi, ktoré splodil Ľubo, ale vychováva Jaro.

Aj Martinino manželstvo prekračovalo rok za rokom. Od mantinela k mantinelu. Aj keď niekedy boli tvrdé nárazy, z  krvi nevytieklo a do kómy sa nedostalo.

Paľo si splnil povinnosti hlavy rodiny: postavil dom, zasadil strom a splodil svojho syna. Osud, ten zvláštny sprievodca života sa s ním zahral. Nechal v spokojnosti prežívať jeho šťastie. Radovať sa zo svojej rodiny. A potom zrazu malá nevoľnosť. Operácia. Nádor ako detská hlava. Krutá diagnóza. Liečenie a strach. Výsledok ukáže čas. Zostáva len čakať a brať od života ešte to, čo mu poskytne. Možno pár týždňov, mesiacov, rokov. Nikto nevie.