Žiaľ, stali sa obeťami veľkej mediálnej manipulácie! Maximálne zarážajúce však je, že predsa už dlhé desaťročia žijú v systéme, v ktorom sú bohatí a mocní vlastníkmi všetkých mienkotvorných médií a majú silný vplyv i na tie zdanlivo verejnoprávne. Francúzi by preto mali vedieť, že médiá už dávno nešíria objektívne spravodajstvo. Mali by vedieť, že šíria iba účelovú propagandu na objednávku mocných.

Médiá sú služobníkom elity a nástrojom manipulovania a ovládania verejnej mienky. Tieto skutočnosti musia byť zjavné každému, kto nie je celkom slepý a dlhodobo žije v takzvanej demokracii západného typu. Začínajú si to uvedomovať už aj mnohí ľudia u nás, hoci na rozdiel od Francúzov majú česť žiť v takzvanej demokracii len necelé tri desaťročia.

Francúzskym médiám, spolu s mnohými inými žralokmi, ktorí prezieravo vytušili, čím je možné zapáčiť sa mocným a finančne si tým pomôcť sa teda opäť podaril mimoriadny husársky kúsok. Manipulatívnym vyzdvihovaním Macrona, ako rytiera bez poškvrny a systematickým očierňovaním Marine Le Pen, spájajúc ju so všetkou možnou negativitou dokázali nakoniec dosiahnuť víťazstva svojho kandidáta.

Ako je ale možné, že pri priam očividnej jednostrannosti médií, ospevujúcich Macrona si voliči neuvedomili o čo tu ide? Ako je možné, že neprehliadli ich judášske počínanie, slúžiace elite a zamerané proti skutočnému dobru národa? Ako je možné, že neprehliadli mnohé ďalšie nekalé a manipulatívne kroky, akými boli trebárs zhromaždenia so zaplateným publikom, oslavujúcim Macrona?

Pre túto nerozumnosť francúzskeho obyvateľstva, neschopného si už raz konečne uvedomiť, kto je vlastníkom médií a komu teda slúžia, pre túto ich trestuhodnú naivitu sa k vláde za ich vlastnej pomoci dostali sily, systematicky idúce proti záujmom francúzskeho národa, i proti záujmom všetkých ostatných národov európskej únie. Zdá sa byť naozaj až nepochopiteľnou plytkosť myslenia obyčajných ľudí, ktorí sa dali opäť takto oklamať. Ľudí, ktorí sa nikdy hlbšie nezamýšľali nad tým, že všetko by predsa len mohlo byť úplne inak, ako sa im elitami ovládanými médiami predkladá.

Žiaľ, smutná skutočnosť je taká, že z týchto obyčajných ľudí, sediacich dennodenne pred obrazovkami, plnými nenáročnej, bezduchej zábavy sa stali ľudia nemysliaci. Ľudia povrchne prijímajúci a bezmyšlienkovite sledujúci všetko možné i nemožné. Stali sa z nich plytké bytosti, ktoré v podstate ani nemajú čas na tvorbu svojich vlastných názorov, svojich vlastných postojov a svojho vlastného presvedčenia, pretože pod vplyvom cieleného, širokospektrálneho mediálneho pôsobenia sa neustále nachádzajú pod vplyvom cudzích myšlienok a cudzích názorov. A tak sa stali len akousi trstinou vo vetre, ktorá sa kláti v tú stranu, kam vanie manipulatívny, mediálne informačný vietor.

Týmto spôsobom však odovzdali rozhodovanie za seba i o sebe samých iným! A síce tým, ktorí z nich vedome sformovali nemysliacu, ľahko manipulovateľnú masu. Nateraz totiž oligarchia ešte potrebuje súhlas tejto masy na legálne zvolenie svojich vlastných, politických kandidátov, aby sa učinilo zadosť ilúzii demokracie. Avšak masami samotnými manipulatívne zvolení vládni predstavitelia, ktorí sú služobníkmi elity budú postupne zákonmi okliešťovať práva nemysliacich národov, a to až k takej hranici, že časom už nebude vôbec potrebný nijaký ich súhlas. Všetko rozhodovanie bude prebiehať bez nich, čo sa bude rovnať absolútnemu prevziatiu moci elitami.

A k tomu to smeruje nie len vo Francúzsku, ale aj u nás, pretože všade sa postupuje presne podľa toho istého scenára. V každom národe totiž existujú judáši a zradcovia, ktorí presadzujú filozofiu, zámery a agendu elity. Títo ľudia sa nachádzajú v médiách, vo vysokej politike, v mimovládnych organizáciách, ako i všade tam, kde je možné ovplyvňovať povedomie národa, ktorý mentálne i reálne ženú do otroctva elít. Takáto je žiaľ situácia v Európe i na celom svete.

Čo však s tým? Ako sa tomu postaviť? Čím tomu zabrániť? Ako sa môžeme stať namiesto malých koliesok, poslušne sa krútiacich v súlade so zámermi oligarchie naopak zrnkami piesku, ktoré spôsobia škrípanie tohto rozbehnutého mechanizmu?

V prvom rade sa nesmieme nechať donekonečna mediálne manipulovať. Musíme si uvedomiť, že médiá fungujú na báze známej ľudovej múdrosti: koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj. To znamená, že je nesmierne naivným ten, kto sa domnieva, že médiá šíria pravdu.

Áno, šíria síce pravdu, ale iba pravdu ich vlastníkov! A práve títo vlastníci nás budú prostredníctvom svojich médií neustále poučovať o tom, čo je správne a čo nesprávne. O tom, ako treba žiť a aké hodnoty uznávať. Alebo o tom, kto je náš priateľ a kto nepriateľ.

Ak sa ale budeme rozhodovať a konať pod vplyvom takéhoto druhu informácií, neposlúži to v skutočnosti nám a nebude to dobré pre nás. Bude to dobré jedine pre elitu, snažiacu sa o to, aby naša životná filozofia, náš spôsob myslenia i naše vnímanie toho, čo je dobré a čo zlé dokonale vyhovovalo jej planom. A môžete si byť stopercentne istí, že tieto plány nie sú vôbec pozitívne, ani humanistické!

Pochopme už raz predsa konečne, že ten, kto sa dostane do mienkotvorných médií, komu dajú priestor, kto je nimi vyzdvihovaný a kto je nimi považovaný za osobnosť nemôže byť nikým iným, ako služobníkom bohatých a mocných, šíriacim ich názory a ich propagandu.

Pochopme už raz konečne, že ten, proti komu médiá broja, komu nemôžu prísť na meno, koho označujú za nepriateľa, nie je v skutočnosti nepriateľom našim, ale nepriateľom zámerov bohatých a mocných, ktorým hatí ich plány.

Koho teda médiá vyzdvihujú, ten je spravidla sluhom oligarchie, zrádzajúcim obyčajných ľudí i jednotlivé národy, z čoho samozrejme dobre finančne profituje.

Koho ale médiá zatracujú, práve ten je častokrát skutočným služobníkom ľudu, predstavujúcim nepríjemnú prekážku na ceste ich absolútneho ovládnutia elitou mocných.

Je však neuveriteľne zarážajúce, že ľudia sú stále ako hluchí a slepí! Že si dajú nahovoriť, že čierne je biele a biele je čierne! Že tisíckrát opakovanú manipulatívnu lož začnú považovať za pravdu! Že tisíckrát opakovanú absolútnu hlúposť začnú považovať za múdrosť! Že priateľa začnú považovať za nepriateľa a zradcu, ale skutočného škodcu naopak za dobrodinca. Že vraha považujú za vzor nevinnosti a nevinných za zločincov a vrahov.

Čo si zaslúžia ľudia za to, že sú tak povrchnými, že si toto všetko nechajú nahovoriť? Čo si zaslúžia ľudia, ktorí majú možnosť konfrontovať väčšinový a oficiálny mediálny názor s názorom alternatívnym, odhaľujúcim skutočné fakty, alebo minimálne nabádajúcim k vlastnému zamysleniu, ale oni túto možnosť vôbec nevyužijú?

Nezaslúžia si vari tieto nemysliace ovce práve to zotročenie, do ktorého sa ich snažia vmanipulovať médiá a politici, zapredaní elite? Nenesú práve títo povrchní a plytkí ľudkovia vo svojej samovražednej naivite vlastný diel zodpovednosti za to, že sú klamaní a že sa s nimi manipuluje?

Ak sa nespamätáme a neprehliadneme, že sa nás prostredníctvom mediálne zmanipulovanej reality snažia bohatí a mocní dotlačiť k absolútnej nadvláde nad našim osudom, naše precitnutie môže byť desivé! A oligarchia robí všetko možné preto, aby sme neprecitli, alebo precitli až potom, keď už bude neskoro. Keď už bude slučka na našom krku pevne zatiahnutá!

Preto sme celkovou atmosférou, nastolenou v spoločnosti neustále mravne a morálne zrážaní. Preto sú v nás podporované a živené všetky naše chyby a nedôstojné náklonnosti. Preto sú naše životy smerované iba do užívania si a do materialistickej honby za vecami. Preto sme zaplavovaní mediálnym balastom, vytvárajúcim z nás nesamostatné, nemysliace bytosti bez vlastného názoru a vlastného presvedčenia, a preto závislé na myšlienkach a názor iných. Na názoroch iných, ktorí nám budú usilovne nahovárať, ako veľmi nám chcú dobre a pritom nás v skutočnosti nemajú za nič a snažia sa iba o naše absolútne zotročenie.

Pokiaľ však ľudia zostanú povrchní a naivní natoľko, že si toto všetko nechajú nahovoriť, môže sa napokon stať, a systematicky to k tomu smeruje, že sa jedného dňa skutočne prebudia ako otroci s evidenčným číslom na implantovaných čipoch, úplne vydaní na milosť a nemilosť elite najbohatších. Potom sa ich však už nikto nebude pýtať na ich názor, aby učinil zadosť pokryteckej hre na demokraciu, ale spraví s nimi, čo len bude chcieť. A rozhodne to nebude nič dobrého! Lebo čo dobrého môžete čakať od tých, čo majú nad vami absolútnu moc, ale nemajú vôbec žiadne svedomie?

Prebuďme sa preto! Myslime a uvažujme! Viac využívajme svoje cítenie i svoje svedomie, ktoré sú nám mnohokrát schopné sprostredkovať oveľa hlbší pohľad na realitu, ako náš rozum. Rozum je totiž možné ľahko oklamať tým, že sa niekto hrá na dobráka, zatiaľ čo v skutočnosti chce iba zlo. Jedine prostredníctvom nášho cítenia však môžeme rozpoznať všetkých dravých vlkov, ktorí ku nám prichádzajú v rúchu baránka.

Skúmajme teda a už v nijakom prípade naivne neverme všetkému tomu, čo nám ako pravdu a jediný správny názor predkladajú súčasné, oficiálne médiá.

http://kusvetlu.blog.cz/ v spolupráci s M.Š