Ticho vstanem z postele,

a na kávu postavím.

Nezobudím ťa, proste nie,

čas na chvíľu zastavím,

kým ešte spíš.

Ľúto mi je za teplom,

ktoré si mi dávala.

Prítomnosťou a vlastným telom,

keď si zaspávala,

včera večer.

Rád sa dívam ráno,

ako pomaly sa budíš

Áno, presne preto áno,

nebudem ťa budiť tiež,

dnes ráno.