Zdravím vospolok,

dnešný blog nebude o zúriacich býkoch, bosske, ovečkách či pastieroch. Aj keď o tom by sa dali písať romány. Dnešný blog bude o tom, čo je môjmu tlkotajúcemu srdcu blízke... o hudbe a o skladaní pesničiek. Tomu sa venujem už tak dlho, že pomaly si pripadám ako taký "skladateľský dôchodca". Zatiaľ píšem pre seba, sem-tam si niečo nahrám a sem-tam sa zadarí. Ale nie na Slovensku. To by už bola iná story. No vrátim sa späť k tomu písaniu. Takže...

Na internete som našiel už veľa "zaručených" receptov na to ako napísať hit. Väčšinou vám povedia, že najprv treba mať názov. Potom okolo tohto názvu môžte vyskladať celý text, ktorý by sa nemal od neho odkláňať. Potom potrebujete chytľavý refrén a zapamätateľnú melódiu. A potom to nahrať. Nehovorím, že je to zlý postup. Ja to ale dávam dokopy nasledovne:

Názov byť môže, ale nemusí. Je pravda, že môže inšpirovať k celému textu, ale prvé čo príde ako blesk z jasného neba u mňa nie je názov. Je to určitá časť textu, ktorý si začnem len tak pospevovať. Bohužiaľ ma to napadne stále na takých miestach, kde si to nemám ako zapísať. A tak sa stáva to, že si to pospevujem dookola a keď si už myslím, že som si to zapamätal a prídem domov, tak zistím, že nie a začínam tvoriť odznova. Veľakrát sa stáva, že text mám už kompletne napísaný a napriek tomu nemám názov. Viem, o čom som písal, čo som tým chcel povedať, má to hlavu aj pätu, len nie názov. Po dlhom premýšľaní dávam symbolický názov, alebo vyberiem slová z refrénu, ktoré najlepšie charakterizujú moju songu.

Ďalší krok je zloženie hudby. Niekomu viac vyhovuje keď má hotovú hudbu, na ktorú napíše text a niekomu naopak. V tomto som obojživelník. Stáva sa mi, že s textom vytvorím aj hudbu, ale tiež, že mám hudbu a text napíšem taký, aké imoušns vo mne hudba zanecháva. Niekedy si len tak mrmlem do hudby a slová postupne prichádzajú. Jedna moja dobrá rada znie: všetko si zapisujte!

Niektoré pesničky sa skladajú priam samé, vznik iných je niekedy komplikovaný a zdĺhavý. Ale zväčša to býva tak, že to čo napíšete za 10 minút je to najlepšie, teda za predpokladu, že pesničku píšete sami. So spoluprácami na pesničkách je to na dlhšie trate. Tam už nejde len o vás, ale aj o druhého spoluautora. S týmto až tak veľa skúseností nemám, napriek tomu sa jedna taká pred pár rokmi zadarila. Keď je už "hitovka" na svete, začnem si ju hrať a snažím sa vychytať čo najviac múch. Sem-tam nejaké to slovo v texte zmením, ak napríklad nesedia do hudby slabiky. Treba byť flexibilný. No a potom, ak náhodou mám čas a náladu a nikto ma nevyrušuje, tak sa pustím do nahrávania. Nemám doma žiadne mixpulty, len jeden komp, mikrofón a software, ktorý mi už dnes nie celkom vyhovuje. Ale tak základy sa v ňom dajú tvoriť. Ak viete o nejakom dobrom hudobnom programe (pop/rock alebo elektro) a viete, kde ho zohnať, tak mi dajte vedieť.

Nahrávanie mi na celej pesničke zaberie vždy najviac času. Ale keď z toho začne vznikať niečo v čo som ani sám nedúfal, som happy ako blcha. Popri hlavnej melódii sa začínajú dotvárať všelijaké "bočné melódie", ktoré dodávajú pesničke ten správny šmrnc. Pesnička je hotová.

Takže takýto proces absolvujem nepravidelne s kratšími alebo dlhšími prestávkami. Človek by sa rád pesničkáreniu venoval aj viac, ale bohužiaľ okolnosti a čas nie vždy hrajú vo váš prospech. O to viac som rád, ak sa zadarí. Ale nie na Slovensku, ktoré je odchované na dvoch pop/rockových kapelách, dvoch spevákoch a troch speváčkach, ktorí dookola vyhrávajú zo všetkých rádií, ktoré hrajú samé hity. Pravda je však taká, že hity si rádiá vyrábajú samé. Lebo dobrých pesničiek a iných dobrých spevákov/speváčok/skupín je určite na Slovensku dosť. A mnohokrát lepších ako to, čo znie z rádia. Ale to už opäť píšem mimo tému.

Takže... podľa môjho názoru nie je až také ťažké zložiť chytľavú pesničku. Ide však o to, aby mala aj pre vás nejaký osobný význam, aby pre vás niečo znamenala. Ľudia vycítia, ak je napísaná len tak do ľuftu. Ak však do pesničky vložíte niečo zo seba, určite to spoznajú.

Prajem veľa inšpirácie!
Váš Dodow!
;)