If I could fly ...
Nastalo ticho. Zafúkal mráz ... Dnes som si sadol doobeda za svoj notebook a popíjam vo svojej obľúbenej kaviarničke na rohu obligátne presso. Mám Vás rád. Kosa sa vydáva ... Dumem. Je to tak. Nechcem byť sentimentálny, ale jeseň vyvoláva pocit akejsi márnotratnosti, až zbytočnosti. O čom to je ? Je to až taký problém byť v pohode a normálny ? Načo sme tu ? Na jednu kávu ... Na okamih, spríjemniť pozemský život ostatným ? Alebo len tak byť a nalievať si holomráz ?
Každý z nás má okamih ... Budeme naďalej pochybovať o sebe ? Trolilinku veľa otázok ...
Odchádzam.
Snáď ma doma prichýlia. Snáď nepovedia nič.
Bože - tu sa to nenosí.
Ležať len tak, polonahý na dlážke.
A ledabolo milovať prázdno.
Obloha horí.
Prikry ma popolom ...
A napíš na kríž: “Zabudol na mňa Boh.“
Komentáre
jeseň
Žijeme pre tento okamžik, pre túto chvíľu, pre ľudí, ale hlavne pre to čo milujeme...
A napísať na kríž: "Zabudol na mňa Boh, ale ľudia nie."
prečo si myslíš,
DaMage
oh
jeseň
život si zo mňa vlastne strieľa.
Žiadam iba o pár snov,
chcem rozprávať, ale bez slov...
Uvedomujem si blížiacu sa jeseň,
pomaly plynú hodiny,
v srdci cítim tieseň.
Sme takí, akí sme a nie takí, akí by sme podľa ostatných mali byť.Je to ich omyl, nie naše zlyhanie...
Pekná práca.. :)