Klamstvo vládne v našej spoločnosti, v každom z nás. Pravda bolí. A preto je ľahšie skritizovať celý svet ako zachrániť jedného človeka, ktorý by nám mal byť najvzácnejší, teda samého seba.

Nenaplnenie v profesijnom živote, nedorozumenie s blízkymi, asymetrický životný štýl a nedôvera v partnerský vzťah. Ak sa k tomu priráta choroba a nejaké to sklamanie, či strata,  tak človek môže akurát tak zdvihnúť to piate poldeci a povedať si: mám v piči. Aj ja som niekoľkokrát zdvihla to piate poldeci, aj šieste a siedme... A zrejme tak urobím aj dnes večer ...

Najľahšie je odísť, a povedať si: ja som tulák, ja som už raz taká. Najľahšie je odísť, lebo utečieš pred problémami, zabudneš na ne, ale tvoje JA si ťa aj tak nájde. Aj ja som odišla a keď ma dolapilo moje JA, musela som sa vrátiť a potom som sa začala sťažovať na spoločnosť a na všetko, len aby som zakryla svoju potvorskosť.

Každý problém je problém len v našej hlave.

Ajajajaj. Začarovaný kruh. A viete čo? Spoločnosť potrebuje pravdu.

"Rather than love, than money, than fame, give me truth." - / Rašej ako lásku, peniaze, slávu, dajte mi pravdu.
  --  Henry David Thoreau

Takže naozaj nie za všetko si môžem len ja sama. Aj niekoľko najbližších, čo sa nikdy nepodrobili analýze pravdou môže za to, že mojim domovom je cesta. Takto to je!

Spoločnosť, rodičia, politici, priatelia, nezabúdajte na pravdu!

Ľudia trpia kôli klamstvám. A keď už nájdu pravdu v sebe, zvyšok ostáva vo vašich rukách.

Neklamte a nesklamte!!!

Dajte mi pravdu, lebo odídem.

Už sa mi ani piť nechce.