Každý otec čo má syna, každý jeden na svete, zrazu inak všetko vníma, darmo rukou mávnete. Aj keď u nich od začiatku, možno to tak nevyzerá, časom každý z nich pochopí, že v ich srdci bola diera. Či je to syn a či dcéra, všetko sa tým mení, zmení sa mu život, viera, drobnosti si cení. Zrazu zistí čo znamená, výchova a zodpovednosť, čo je láska každodenná, od deti za starostlivosť. Aké prázdne boli dni keď, žíl iba sám pre seba, keď ešte ani netušil, jak krásna je nezbeda. Keď chodil po chatách, čundroch, mysliac si, že šťastný je, pritom taký chudobný bol, sťa Jozef z Arimatie. Otec nie je iba niekto, kto tie deti splodí a matka je pre nich všetko, len preto, že rodí. Otec je rovnaký rodič, taký ako matka. U otca ma tiež vždy dieťa otvorené vratká.