Ked som bol maly, neprikladal som snom ziadny vyznam. Teraz to vidim inak. Nie ze by som im teraz nejaky extra vyznam prikladal, ale sny beriem ako skvelu relaxaciu. Dokazete v nich to, co si normalne dovolit nemozete alebo nechcete.

Sny VS Nocne mory
Bohuzial, vacsinou sa nam stava, ze sny a ich prostredie nevieme ovladat ani nejako prilis ovplyvnovat. Co sa samotneho deja tyka, mnohokrat mame dokonca pocit, ze je realny. Mame realny strach z niecoho, co vobec nedava zmysel. Teda v realite by nedavalo, vo sne dava.
Tak som sa v detstve dostal k nocnym moram.
Ako maly som spaval na svojej posteli, ktora ale nebola prilis vzdialena od rodicov. Bola medzi nimi len mala ulicka. Spaval som hlavou od dveri, takze som ich mohol vidiet, ked som sa prebral. Dvere viedli do kuchyne a odtial zasa dalsi priestor (tiez kedysi dvere) na chodbu.
Ked som niekedy zaspal, snivalo sa mi, ze pocujem ako nieco voslo do bytu a smeruje ku mne do izby. Automaticky som vstal z postele, ale nemohol som poriadne kracat. Skusali ste uz niekedy bezat v bazene? Tak nejak tak som sa nevedel pohnut z miesta.
Ako som bol niekde v polovici (tej neskutocne malej ulicky :-), zazrel som z dveri vychadzat stado. Stado coho tazko povedat, pretoze obsahovalo mnozstvo veci, ludi a zvierat. Za vsetky spomeniem aspon tie, co si pamatam. Bol tam psik, zirafa a nejaky dinosaurus, chrliaci ohen.
Dostal som neskutocny strach. A prebral som sa.

Nesmrtelnost a lietanie
Snad najvacsia tuzba deti (okrem materialnych) je lietanie. A kedze lietadlom to nie je ono, kridla nam nenarastli, aerodynamika je chaba a skakat z okna deti este preco nemaju, zaciname o tom snivat.
Najprv si s tym nevieme poradit. Lietanie nam stale nejako nejde, ked chceme, tak nie a nie vzlietnut a nakoniec, ked nechceme, tak vzlietneme. Preco ked nechceme? Lebo nas akosi zrazu (ale nie vzdy) prepadne ten vrodeny strach z vysok. Ja som takto raz letel popri panelaku. Ked som sa dostal nad panelak, hladal som si na chrbte padak, pretoze som dostal strach, ze padnem. Aj som padol. Po strechu panelaku a potom bolo zasa vsetko OK :-)
Ked ale aj niekde padneme a nelietame, tak sa nam tak ci tak nic nestane. Ako som uz spominal, tak mame v snoch realny strach. Moj strach z padu ma pri dopade (a to zatial v kazdom sne - ked som este nevedel lietat) vzdy prebudil. Je to zvlastne...
Najprv niekde visite alebo stojite a potom zrazu padate. Dostanete neskutocny strach a pri dopade (mnohokrat este pred nim!) odrazu sen skonci. Prebudenie je trochu chaoticke. Najprv je vsade cervena farba, potom cierna a napokon zacnete vnimat realne okolie. Nie ste priamo zadychani, ale tep mate o poznanie vyssi ako by mal byt v spanku. A strach, ktory sa budil s Vami je stale tu. Trva chvilku, nez si vsetko naozaj uvedomite. Najma to, ze ste uz hore.

(vdaka blondie - to je jej obrazok - celkom sa mi to sem hodi :-)

Prebudzanie
Najhorsia faza spanku. V strede krasneho sna Vam odrazu zacne zvonit budik, alebo Vam zasvieti slnko do tvare. Chvilku ste pri zene, ktoru hladite po tvari, v dalsiu stotinu sekundy uz vnimate to hnusne pipanie mobilneho telefonu. Mozete ho ignorovat, ale to uz ste hore. Krasku Vam to nevrati :-)
Alebo, ako som spominal, pri nasilnom prebudeni - napriklad pade. Najprv cervena, potom cierna, pot na cele, zrychleny tep a nedaj Boze aby ste sa prebudili v noci! Po tme je uvedomovanie si reality este o nieco pomalsie!
A nakoniec, nase krasne nocne mory. Dali by ste vsetko pre to, aby vas hned a zaraz zobudil budik alebo ranne luce slnka. Miesto toho Vas v pazuroch drzi hnusna noc a ticho. Nic Vam v sne neprekaza. Len Vam prekaza, ze snivate ;o)

Co dodat na koniec? Snad len moju oblubenu vetu z filmu "Letna skola"...
Realita je taka nerealna :-)