Neviem, či ste si to tiež všimli, a ak nie, tak máte smolu (ale nie to bol vtip, neurazte sa a čítajte ďalej). Tak a teraz vážne. Slovensko sa pomaly, ale iste stáva Anglickom. Určite si poviete, - No to určite, ako by sa to mohlo stať? - ale ja hovorím, že sa to práve deje. Tak napríklad, povedzte mi nejaký supermarket alebo OD (obchodný dom), čo poznáte. Ale nie hocijaký! Povedzte mi obchod, ktorý nie je nazvaný po anglicky. Neviete? SPRÁVNE!!! Prečo? Lebo žiadny taký neexistuje! Je to smutné, ale je to tak. Teraz si poviete:- Je tam toho, jeden obchod!- No tak za prvé, to nie je len jeden obchod, a za druhé, mám tu ešte aj iné dôkazy. Zoberme si ten najjednoduchší príklad - seba samých. Predstavte si, koľko anglických alebo "poloanglických" slov poviete. Nejaké vám tu napíšem, aby ste boli v obraze: sorry (prepáč), OK (všetko v poriadku), comp (počítač), help/helpni mi (pomoc/pomôž mi), shoppnúť (číta sa šopnúť, znamená kúpiť) alebo namiesto obyčajného "áno" prípadne "nie" povieme YES (číta sa jes, znamená áno) alebo NO (číta sa nou, znamená nie). Toto sú slangové slová ale je ich ešte oveľa, oveľa viac. Potom sú tu aj mobilní opeátori ako Orange (číta sa orindž, po anglicky to znamená oranžová [akože farba]), T-mobile (číta sa tímobajl, znamená to T-mobil), a ešte je tu ten nový O₂ (číta sa ou tú, znamená O2). Ďalšiu tému tvoria hudobné skupiny aj samotní speváci. Napríklad taká skupina NO NAME (číta sa nou nejm, znamená Bez mena) je číro-číra angličtina, pričom žiaden z nich sa nenarodil mimo Slovenska. Aj ja som niečo také urobila. S kamoškou sme založili jeden klub a ja, hlupaňa, som súhlasila s anglickým názvom. Vtedy som si ani neuvedomila prečo to robím. Veď aký to má zmysel? Obidve sme slovenky a dáme si anglický názov! Chceme-nechceme angličtina sa nám raz všetkým dostane do krvi, pamätajte na moje slová. Len to som chcela.