Ukladám zrnko k zrnku.
Tečú mi pomedzi prsty.
Každé ma hladí
čarom okamihu.
Dojatá čakám
na ďalší kamienok,
na ďalší záhyb
ozubenej abstrakcie.
Usmievam sa
a dúfam,
že zapečatím
dotyk snežienky na líci,
zabľabotanú nezrozumiteľnú šifru.

Ukladám zrnko k zrnku,
ich tlkot i vôňu.
Slzou hladím túto chvíľu.