Práve pri tých spomenutých tryskách sa hneď v úvode pristavím: ja si totiž myslím a dokonca by som si aj dovolil tvrdiť, že ten novinár tieto trysky v článku spomína zámerne, aby to v minoritných občanoch vyvolalo akúsi závisť, že tí Rómovia dostávajú všetko nové a veľmi lacno, a ešte im tam zabudovali komfortné batérie, ktoré si mnohí minoritní občania ani nemôžu dovoliť kúpiť, lebo je to pre nich drahé!

  A tak o to viac pribúda v komentároch od čitateľov k článku prihlúplych názorov, že toto tam bol úplne zbytočný luxus, ktorý už po pár dňoch Rómovia strelia za pár „grajciarov“ nejakým priekupníkom.

  Realita je však tá, že obyčajnému človeku sa jednoducho nepáči to, že neprispôsobiví ľudia, ktorí pre tento štát ani nehli prstom, tak na jednej strane zničili bloky a rozkradli, čo mohli a štát im ešte dá nové byty za lacný peniaz a lacné nájomné. Keď si spomeniem aký cirkus so mnou  robili vtedajší byrokrati, keď som ja potreboval byt, tak som musel spĺňať samé podmienky: najprv  som si musel založiť rodinu, potom, už ani jedno dieťa nestačilo, tak mi povedali, že až keď bude aj druhé dieťa a nakoniec som ešte aj tak musel čakať ďalšie 3 roky a koniec koncov za byt som musel zaplatiť 25 000 korún!

 Takže nad tým sa treba zamyslieť a nie nad nejakou tryskou, ktorá v dnešnej modernej dobe by mala byť normálnou vecou na každej sprchovacej batérii.

  Záverom by som chcel občanov vyzvať, aby neboli pesimisti, ktorí iba všetko kritizujú, ale aby si zobrali príklad trebárs od Japoncov: tí sú pred nami minimálne 50 rokov a pritom sa nikam neponáhľajú. Japonci svoj voľný čas dokážu venovať aj svojmu telu rôznymi cvičeniami.  No Slovák ten sa iba všade ponáhľa a potom aj pol dňa presedí v krčme pri pive a drísta o tom ako by to malo na Slovensku vyzerať, ale pri tom všetkom ani nepohne prstom, aby k takej zmene došlo.

  Keby si Slováci skutočne brali od tých Japoncov príklad, tak potom by sa aj správali normálne a nie ako nenažranci, ktorí vidia iba seba a svoje rodiny a čo sa deje mimo nich, tak to im už môže byť ukradnuté a nič iné ich už nezaujíma.

Ladislav Serenča