Perespektívy znalostnej ekonomiky na Slovensku

Tak som sa dočítal, že sa na Slovensku usilujeme budovať znalostnú ekonomiku. A v rámci tohoto procesu sa má dávať dôraz na:

* ľudské zdroje a vzdelávanie: moderná vzdelávacia politika, dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti, vyrovnanie sa s demografickými zmenami

* informačná spoločnosť: informačná gramotnosť, efektívna e-vláda a moderné on-line verejné služby, široká dostupnosť internetu

* veda, výskum a inovácie: výchova a podpora kvalitných vedcov, výskum medzinárodnej kvality s adekvátnym prepojením na podnikateľskú sféru, účinná verejná podpora podnikateľských aktivít zameraných na vývoj a inovácie

* podnikateľské prostredie: vysoká vymožiteľnosť práva, kvalitná fyzická infraštruktúra a služby v sieťových odvetviach, verejné inštitúcie ako partner, a nie ako bremeno, efektívny prístup ku kapitálovému trhu pre všetky podniky. (SME 20.1. 2005)

            Základným omylom asi bude považovať množstvo hardvéru a softvéru na hlavu či jednotku produkcie za jediný ukazovateľ znalostnej ekonomiky.Vývoj pokročil a počítače obsluhujú často aj ľudia, ktorí sa naučili len nevyhnutné funkcie. Námedzná práca v montážnych halách zahraničných automobiliek či iných firiem tiež nie je dôkazom vyspelosti ekonomiky v európskom či svetovom porovnaní. Jednotliví zamestnanci môžu podávať aj náročné intelektuálne výkony a preukazovať technologickú zručnosť, avšak znalosti podstatné pre prípravu, organizáciu a zužitkovanie ich práce sú súčasťou ekonomických štruktúr iných krajín. Vyššia miera vzdelanosti obyvateľstva je určite potešujúci fakt ale z hľadiska znalostnej ekonomiky je len predpokladom.

Znalostnou je podľa môjho názoru ekonomika vtedy, ak v nej dominujú podniky podnecujúce sústavnú inováciu založenú na objavoch alebo aspoň novátorských nápadoch. Využívaná znalosť vytvára ďalšie znalosti v procese tvorby  produktu (tovaru, služby) od prvotného impulzu cez technologickú a logistickú prípravu, produkciu až po distribúciu a predaj.

Znalostná ekonomika teda vyžaduje predovšetkým dobré riadenie, kultivované prostredie pre rozvoj a dostatok vzdelaných iniciatívnych zamestnancov.  Jediným efektívnym prostriedkom na ich udržanie v ekonomických štruktúrach krajiny je vysoká životná úroveň ako reálna krátkodobá perespektíva pre väčšinu spoločnosti. Spotreba v prostredí znalostnej ekonomiky by mala sústavne zvyšovať kvalitu života ľudí a podporovať dynamiku ekonomiky.

Orgány verejnej moci majú dosť právnych nástrojov a aj ekonomických prostriedkov na ovplyvňovanie ekonomického prostredia. Efektívna podpora znalostnej ekonomiky však vyžaduje ekonomické znalosti. A ekonomické znalosti predstaviteľov týchto orgánov sa často obmedzujú na tzv. „sociálnu ekonomiku“, zjednodušene povedané rôzne formy podpory a dotácií v záujme zvyšovania zamestnanosti aj   málo kvalifikovaných ľudí.

"Efektívnou e-vládou" (e-government) sa nemyslí vláda, resp verejná moc a správa edukovaná, čiže školená teda znalostná ale využívajúca elektronické informačné technológie. Efektivitou v tejto oblasti určite nie je stav, keď  ministri, vládni úradníci, predstavitelia samosprávy a samosprávni úradníci vedia vedia používať počitače, zorientujú sa v internete a pod.  To je len základný predpoklad.

Orgány verejnej moci sú štrukturované podľa vlastných pravidiel na štátne (zákonodarné, vládne a výkonné, súdne) a samosprávne (územnej, odvetvovej a  špecializovanej samosprávy) s tým, že väčšina z nich sa ďalej člení horizontálne (rezorty, oblasti, územia pôsobenia) aj vertikálne. (nadriadené a podriadené, vyššie a nižšie). Vznikajú medzi nimi zložité vzťahy, ktoré často prerastajú do kompetenčných konfliktov a bránia im vykonávať činnosť, na ktorú boli zriadené. Čím viac je orgánov, tým je štruktúra zložitejšia a spotrebúva sa v nej veľa energie na udržanie funkcií  jednotlivých častí aj celku. Ostatná reorganizácia verejnej správy a vytvorenie množstva štátnych a samosprávnych úradov musí nutne viesť k plytvaniu peňazí a zmätkom. Len preto, aby sa (možno) vyhovelo nejakým teoretickým  predstavám. 

Úlohou štruktúry e-vlády je prekonať veľkú časť inštitucionálnych bariér, ktoré robia organizáciu  verejnej moci neprehľadnou a jej výkon neefektívnym.  Okamžite po tom, ako sa určitá vec stala orgánom verejnej moci známou, by sa jej mal venovať ten,  ktorému to prináleží z hľadiska jeho kompetencií a mal by ju riešiť v najkratšom možnom termíne. Pre stránky (fyzické osoby a právnické osoby) je výhodné, ak sa celý štát zmestí napríklad obrazovku počítača a po podaní informácie,  žiadosti, žaloby, trestného oznámenia alebo iného dokumentu  sa vec  s minimálnymi nákladmi na ľudskú pracovnú silu a čas dostane úradnému adresátovi na riešenie. Vzťah verejnej moci a stránky by sa tu dal porovnať k lieviku, kde na širokej strane sú orgány verejnej moci a na úzkej stránka. Stránka dá do hrdla lieviku svoje podanie a to si nájde adresáta. Tiež sa tomu hovorí princíp „jedného okna“. Obávam sa, že u nás je táto situácia opačná. Stránka v spleti orgánov verejnej moci hľadá ten správny aby sa potom dozvedela, že podanie môže zaslať aj elektronicky. Takto to bude dovtedy, kým naši politici a iní vysoko postavení riadiaci funkcionári nepochopia, že večné reorganizácie úradov a ich útvarov nevedú nikam, ak  prvotným cieľom nie je fukčná komunikácia zameraná na cieľ – poznať spoločenské vzťahy a efektívne ich riadiť  na základe platného práva.  

                Členovia spoločnosti, ktorá  vytvára štruktúry  znalostnej ekonomiky musia mať z tejto ekonomiky prospech. Prosperita je podmienkou dostatku kvalifikovanej pracovnej sily, jej obnovy  a prostriedkov na rozvoj. Prosperita vytvára aj vhodný priestor na formovanie etických  a právnych noriem spoločnosti.

                    Znalosti sa nemôžu udržiavať a rozvýjať bez dostatočných  finančných zdrojov. Ak sa majú peniaze získané podnikmi starej ekonomiky využiť na rozvoj znalostnej ekonomiky musia byť podriadené dôslednému finančnému plánovaniu. Vieto o niekom, kto tu takto plánuje?

Ak je ekonomika založená na znalostiach, sú znalosti zároveň jej slabou stránkou. Znalosti sa kradnú a zneužívajú. Budovanie vyspelej ekonomiky vyžaduje aby boli legálne záujmy ekonomicky aktívnych subjektov právom chránené. Pojem „vymožiteľnosť práva“ sa často zužuje na rýchlosť, efektivitu a spravodlivosť v konaní súdov. Sporiadaná spoločnosť sa však riadi všeobecne platným právom vo svojom každodennom živote a súd je až poslednou inštanciou na jeho uplatnenie.

Bratislava 23. 1.2005