ŽIjem si na dzedzine  a je mi dobre. Toto Slovensko je zaujímavá, pekná krajina. Ale ZAOSTALÁ.

Iba pošta sa správa ako Francúzi---- furt zavretá.

V meste máme jednu plaváreň, a keď nájdem volakeho kto by išól, tak je tam ľudí jak nasratých, že sa otočíme pred dverami.

Klzisko? Nasrať, všetci študujú. Ja poznám to vaše štúdium, s frajerkami ...

Ľudom sa ani chlastat nechce, a to už je čo povedať!!!

Kamoš mal pravdu, že keď bude milionár vystavia pre naše mesto športové strediská. A ja reku... šak o peniazoch to neni. Hovno, je to o peniazoch. Kultúra je o peniazoch, šport je o peniazoch, šecko je o peniazoch, aj ŽIVOT sám.

Kokos. Keby som naozaj mohla íst žiť do hôr, musela by som sa vzdať šeckého, aj budúcnosti v Európe.

A to neni zrealizovateľné. Veziem sa v dvoch vlakoch: v osobáku, čo je komunizmom zasraný a ani do hór ani do Európy ma neodveze. A ten druhý je zasraný tiež, ale odveze ma tam, kam sa mu zaľúbi.

Lebo šak oné, do by ti tu auto požičal.

Fakitól, idem sa učiť. A dúfam, že ma zoberú aj do parlamentu aj na postgraduál, aby som sa mohla potom smát, že jaké ***viny som sem popísala.