JÁN BOTTO Narodil sa vo Vyšnom Skálniku. Študoval na lýceu v Levoči, zapojil sa do činnosti Jednoty mládeže slovenskej. Z Levoče odišiel na štúdium zememeračstva do Pešti, po skončení pôsobil ako zememerač v Banskej Štiavnici a v Banskej Bystrici, kde aj zomrel. Prevažujúcou témou ranej poézie J. Bottu je zakliatosť Slovenska – báseň Orol – ľud čaká na smelého junáka a verí v oslobodenie. V básni K mladosti odsudzuje pasivitu mládeže a burcuje ju. Báseň Báj na Dunaji predstavuje Slovensko ako zakliatu krajinu čakajúcu na víťaza, ktorý ju oslobodí. Medzi prvé porevolučné básne patria balady – Žltá ľalia – témou je porušenie manželskej prísahy vernosti. Evka a Adam si sľúbia lásku až za hrob, ale Evka sa po Adamovej smrti vydá. Mŕtvy Adam prichádza o polnoci po svoju nevernú ženu a ona mu v náručí zomiera. Balada má rýchly spád. Hrôzu, utrpenie a životnú tragédiu vidieť v baladách Ctibor (bezohľadný pán Beckova znesvätí nedeľu poľovačkou a preto je potrestaný) a Margita a Besná – viaže sa na dve skaly v Strečnianskej dolina medzi ktorými preteká Váh. Skaly nebezpečné pre pltníkov boli opradené povesťou o vdove, ktorá svoju peknú nevlastnú dcéru zo žiarlivosti sotí z vysokej skaly do Váhu. Po revolúcii písal Botto aj svoje vrcholné dielo – Smrť Jánošíkova. Je rozdelená na deväť spevov ku ktorým je pripojený lyrický predspev. V ňom cez alegóriu matky a detí rozposiela verše pre Slovensko s obavou, že nenájde odozvu, stretáva sa však s hôrnymi chlapcami. 1. spev je oslavou Jánošíka, jeho družiny a ich odboja proti poddanskej porobe a zdieraniu. V závere sa družina dozvedá o lapení Jánošíka a uvedomuje si svoj koniec. 2. spev je obrazom zlapania Jánošíka. 3. spev sa začína opisom čierneho mesta – tyrana, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí. Za Jánošíkom prichádza duša ľudu v podobe milej ktorá sa s ním lúči baladou. V 4. speve sú romantické scenérie noci vo väzení a sen Jánošíka o mladosti, diabol mu pripomína blížiacu sa smrť. V 5. speve Jánošík ospravedlňuje svoje činy tým, že už nemohol zniesť útlak poddaného ľudu, verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti. V 6. speve Botto vyslovuje nádej, že túžba po slobode bude večne živá. Kňaz káže Jánošíkovi modliť sa pred popravou, ten sa odmieta modliť za seba a modlí sa za ubiedený ľud. V 7. speve sa opisuje Jánošíkova poprava, Jánošík sa lúči s rodným krajom a spomína na svoj bol proti tyranom. Ľud je mĺkva ale rastie v ňom nepokoj a túžba po novom Jánošíkovi. 8. spev zobrazuje Slovensko ako zakliatu krajinu, v ktorej si ľud rozpráva povesti o Jánošíkovi, ten sa tak stáva symbolom slobody a boja proti krivde. 9. spev je alegorický, Jánošíkova svadba s kráľovnou víl je dôkazom jeho nesmrteľnosti a dôkazom ožitia jeho odkazu v ľude. Kráľovná víl predstavuje symbol slobody a spev družíc je spevom o víťazstve. Botto zvýrazňuje konflikt medzi slobodou a bezprávím a zdôrazňuje, že sloboda je pre človeka tou najvyššou hodnotou. Táto skladba je lyrickoepická, smútok ktorý z nej vyplýva je výsledkom porevolučného sklamania štúrovcov. Celá tvorba Jána Bottu je úzko spätá s ľudovou poéziou.