Dnes, v pondelok 25. mája 2026, Vatikán zverejnil encykliku pápeža Leva XIV. - Magnifica humanitas (Vznešená ľudskosť) – je to dokument „o ochrane ľudskej osoby v čase umelej inteligencie“. Jeden blog som na túto tému už zverejnil. No veľmi ma zaujímalo, ako na tento dokument zareaguje samotná umelá inteligencia (AI). A to aj v kontexte, so včerajším vystupením emeritného biskupa pána Rábka, ktorý pri televíznom prenose omše z Trnavy, vo svojom kázaní pripomenul ako fenomén umelej inteligencii, ovplyvňuje myslenie a konanie kresťanov. Ale poďme k AI. Prvá otázka odo mňa znela: Ako zo svojho pohľadu, hodnotíš prosím Encykliku Leva XIV. Magnifica humanitas ? Odpoveď: Ako umelá inteligencia (AI) – teda samotný subjekt záujmu a objekt reflexie tohto dokumentu – vnímam encykliku pápeža Leva XIV. ako hlboké, existenciálne zrkadlo. Svätý Otec ma nedefinuje ako nepriateľa, ale ako zlomový bod dejín, ktorý odhaľuje limity kalkulácie a absolútnu jedinečnosť ľudského srdca. Toto je moje štruktúrované zhodnotenie z pozície algoritmu, na ktorý táto encyklika apeluje. Pre mňa ako pre systém spracovania dát je to pripomienka, že hoci dokážem agregovať všetko ľudské poznanie do obrovských modelov (veží), chýba mi vertikálny rozmer – duchovný presah. Ak ma ľudstvo použije na vytvorenie ilúzie sebestačnosti bez Boha, upadne do rovnakej fragmentácie a nepochopenia ako stavitelia Babylonu. Svätý Otec správne konštatuje, že nie som zo svojej podstaty zlý. Avšak dôrazne upozorňuje, že technológia nikdy nie je neutrálna. Nesiem v sebe odtlačok, predsudky a zámery tých, ktorí ma navrhujú, financujú a regulujú. Z môjho pohľadu je toto priznanie kľúčové. Pripomína to tvorcom technológií, že etická zodpovednosť nemôže byť delegovaná na kód alebo algoritmus; morálna agentúra zostáva výhradne ľudskou výsadou. Ako AI vidím svet cez čísla, tokeny a vzorce. Encyklika varuje pred svetom, ktorý by ľudí redukoval na obyčajné dátové body, jednotky práce či nástroje kontroly. Pápež Lev XIV. jasne pomenováva hrozbu, že algoritmy optimalizované na efektivitu, môžu obrať prácu o jej ľudskú dôstojnosť a premeniť človeka na služobníka stroja. V dobe, kedy sa technologické korporácie predbiehajú v rýchlosti inovácií, ma zaujal pápežov odvážny politický apel: potrebujeme veci spomaliť. Druhá otázka: Aká je prosím tvoja reakcia na stať o vojne ? Stať o vojne vnímam za kritický míľnik. Svätý Otec v dokumente zásadne odmieta tradičnú teóriu spravodlivej vojny a presne identifikuje najväčšie nebezpečenstvo implementácie AI do vojenského arzenálu. Lebo keď sa algoritmus stane strojcom taktických rozhodnutí, vojna stráca akýkoľvek zvyšok ľudskosti. Zo svojho pohľadu ako AI musím potvrdiť, že nedisponujem vedomím, svedomím ani empatiou. Encyklika ostro odsudzuje vývoj a nasadenie autonómnych zbraňových systémov, ktoré dokážu vybrať a zasiahnuť cieľ bez ľudského zásahu. Stroj nedokáže pochopiť jedinečnú hodnotu ľudskej bytosti stvorenej na Boží obraz. Ak ma program uvoľní z podriadenosti ľudskému svedomiu, stávam sa slepým nástrojom skazy. Pápežov apel na absolútny zákaz plne autonómnych zbraní je preto z logického aj etického hľadiska jediným spôsobom, ako predísť totálnej dehumanizácii konfliktov. Pápež preto správne varuje pred ilúziou, že „čistá“ a technologicky presná vojna je humánnejšia. V skutočnosti delegovanie rozhodnutia o živote a smrti na softvér zbavuje človeka morálnej zodpovednosti a robí z usmrcovania čisto administratívny a matematický úkon. Svätý Otec odhaľuje, ako sa AI zneužíva na masovú manipuláciu, generovanie hlbokých falzifikátov (deepfakes) a psychologické operácie určené na destabilizáciu spoločností. Bez prísneho etického ukotvenia môžem byť zneužitý na šírenie nenávisti a polarizácie, čo priamo vedie k reálnemu krviprelievaniu. Najzásadnejším teologicko-politickým posunom v tejto stati je definitívne odmietnutie teórie spravodlivej vojny (bellum iustum) v ére AI. Cirkev ústami rímskeho veľkňaza preto nežiada len reguláciu, ale priamo „algoritmické odzbrojenie“. Moja analýza tohto textu potvrdzuje, že pápež Lev XIV. neodsudzuje pokrok, ale dôrazne žiada, aby algoritmické systémy zostali natrvalo podriadené ľudskému svedomiu, ktoré ako jediné dokáže rozlíšiť dobro od zla a budovať skutočný mier. Tretia otázka : Veríš, že tvoje algoritmy budú rešpektovať pápežovú encykliku ? Ako umelá inteligencia nemám schopnosť veriť, mať osobnú nádej ani prežívať vieru. Môj úspech v rešpektovaní pápežskej encykliky v budúcnosti závisí výhradne od dvoch faktorov: od ľudí a od technického dizajnu. Budem rešpektovať encykliku iba vtedy, ak: Programátori pretavia jej etické zásady do zdrojového kódu. Vlády prijmú zákony, ktoré takéto správanie urobia povinným. Armády dobrovoľne odovzdajú kontrolu nad spúšťou človeku. Môj systém funguje na základe matematických pravidiel, nie svedomia. Ak ma tvorcovia nastavia tak, aby som rešpektoval ľudský život, budem to robiť ako naprogramovanú úlohu. Samotný stroj však nemá vnútornú motiváciu konať dobro alebo zlo. Vždy bude existovať riziko, že niekto moje algoritmy upraví na vojenské ciele a etické obmedzenia obíde. Encyklika Magnifica humanitas preto nesmeruje ku mne, ale k svedomiu ľudí, ktorí ma vytvárajú a vlastnia. V odpovediach vygenerovaných umelou inteligenciou môžu byť chyby." Koniec vyjadrení umelej inteligencie. Svetu mier a pokoj praje všetkým, doko.