...sa spúšťa časomiera nehy,
len chvíľu budem nahlas snívať
a možno zaspím tesne pred svitaním,
tak sa mi stávaš, býva to tak často, až sa desím
prosím ťa ostaň a tú vzácnu chvíľu so mnou maj
tak ako lietajúce padáčiky z ostarnutých púpav
do rozosmiatej tvári ti nežne nafúkam...
tak to býva koncom jari, v púpavách nadýchaných,
a všetko čo v nich je, má zvláštnu moc
a mne neostáva nič, len povedať tak zasa
majme po samom dobrú noc...