Niekedy si želám
naspäť vrátiť čas
Vône tvojho tela
nadýchnuť sa zas.

Býval si tak blízko,
dnes je diaľka v nás
Môj hlas vôbec neznie isto,
zaznieva v ňom strach.

Svet sa pohol správnym smerom,
kráčame v ňom každý zvlášť
Neochutím city jedom,
lásku znovu nechám rásť.

Čierny závoj smútku srdca
sám postupne opadá
Cez mraky sa derie dúha
a odchádza únava.

Život vždy nám veľa dáva,
neraz viac si pýta späť
Vychutnám si jeho zázrak,
úzkou cestou dám sa viesť.

Stratenými uličkami
sama blúdim najradšej
Viesť sa nechám lavičkami
stromom rozdám beznádej.

Očistená znovu nájdem
križovatku života
Svieži vánok telom vdýchnem,
vráti sa mi istota.