Jedna výnimka sa udiala. Natrafila som na prvého človeka,po dlhom čase,  ktorý nebol zdeptaný z toho, že ho prepustili. Prepustili ho z fabriky, v ktorej robil celý svoj produktívny život. Do dôchodku mu ostávajú 2 roky a 329 dní. A  nenadáva. Naplánoval si, čo bude robiť počas poberania podpory a už vie, že zažiada o predčasnú rentu. Idealista uliarik.

Ono to nebolo len také obyčajné prepustenie. Ono je to tak, keď má smetisko 2 kohútov a každý z nich sa pred svojimi sliepkami pretŕča, kto je lepší. Navzájom si chceli ošklbať perie, ale hlavne hniezdo so zlatými vajcami. Starý kohút Tuhár vlastne pred 10 rokmi pozval mladého kohúta Macka až z ďalekej Bratislavy, aby mu pomohol zachrániť hnojisko, dobrým  osivom  podsypával, aby sa vajcia v hniezde hromadili a cifry na účte sa na viac ako siedmom mieste nachádzali. Najskôr si tí kohúti pomáhali, sliepky a mláďatá klamali, ošklbávali, žrať a piť im poriadne nedávali, darmo sa posledného v mesiaci nádejali, že bude plno zrna, nebolo. Mladý kohút Macko sa sliepkam vysmieval, keď sa sťažovali, že ony veru i svoje záhradky obrábať musia, krumpličky a fazuľku do zimnej zásoby pripravujú a tak na ich hnojisku do tmy robiť nemôžu.
„Toľko vy zrna dostanete, že si krumpličky v kaufáči nakúpite aj fazuľku, aj trojfarebnú, čistú bez mozoľov vypestovanú. Na dovolenku budete na Maltu chodiť.“ Tak im mladý kohút Macko sľuboval. Chodili na maltu slovenskú svojpomocnú – a modlili sa, len aby nepršalo a aby zrnko hoci aj s kúkolom aspoň do druhého mesiaca dostali. Mladý kohút Macko bol veľmi prefíkaný a vyscaný , ako sa hovorí. V jednej vlastnej fabrike vyrábal, druhá vlastná fabrika účtovala a pod treťou ľudí zamestnával a prvej prenajímal. No a keď bieda celowordová doľahla i na nich, začali sa kohúti hašteriť, kto má viac prispieť, na čí účet viac nabehne, konateľstvo a podiely presúvali, až napokon starý kohút Tuhár ani nevedel ako, zrazu bol menšinový a mladý kohút si ešte posilu povolal , jednu z tých najväčších na Slovensku, mláďatká z J- and- T . A mláďatká, hoci železo miesiť nevedia, nerozpakovali sa, radcov povolali a prívržencov- radcov starého kohúta Tuhára zo smetiska odohnali. Keď prišla depeša aj starému kohútovi Tuhárovi, že na hnojisku mu už ani zaostalý kút nepatrí a že ho musí opustiť, hrdo zdvihnutá hlava aj s hrebeňom mu ovisla, farebný chvost stiahol a ako zmoknutý , sa z hnojiska pratal. Ale nie ďaleko, len za bránu, na svoje druhé tajné hnojisko. Nie síce také veľké, ale zatiaľ stačiť bude. Lákal aj idealistu uliarika.
„Na tú kurvu viac robiť nebudem. Odrbkával aj on, nás všetkých, nech si kontakty hľadá a nech aj on sa teraz pravdovravne kokŕhať naučí.“ Tak sa idealista uliarik zastrájal.

No a ja sa zamýšľam, čo sa stane s mladým kohútom Mackom o 10 rokov, keď mláďatká z J- and -T sa rozkukajú a či mu na hnojisko tabuľu ako Tuhárovi  nezavesia: „Cudzím vstup zakázaný!“