Myslela som, aký správny je môj život. Neklamem! Nikoho som nezabila! Nenadávam! Nespím s každým chlapom, ktorý príde.
Preto som dnes po kázni zostala mierne dotknutá. Ja tak dokonalý tvor mám toľko chýb? Ale s odhľadom minút som si uvedomila, že on mal vlastne pravdu. Mnoho krát si pravdu prifarbím. Často poviem "áno" a pritom viem, že to neurobím resp. to urobím ale iba ledabolo. No človeka som síce nezabila ale aký dlhý čas som ubližovala samej sebe? Najskôr tým ako som sa dorezala, opíjala a neskôr to gradovalo cigaretami a marihuanou. Že nenadávam? A kto to predvčerom vynadal sestre a použil pritom asi všetky vybrané slová? Znova iba JA! Ó, áno som ešte panna a nespala som s mužom som zástanca toho, že darovať mužovi svoju nevinnosť a čitotu je ten najkrajší dar! No lenže čo taká masturbácia? Sebaukájanie sa považuje taktiež za hriech. No ak ani toto nie je váš problém! Tak čo potom žiadostivé myšlienky, pohľady? Už to sa považuje za cudzoložstvo. Dlho som s tým nesúhlasila. Vraj pohľad a myšlienky neustrážim ale samozrejme, že je to hlúposť lebo ustrážim. No a keď mi toto všetko povedal brat Ondrík zostala som mierne mimo a neverila som tomu. Veď ja som taký anjelik!
No jasné anjelik aj s rohami a chvostom. Zhlboka som sa nadýchla a spýtala som sa priamo na rovinu Boha, či skutočne taká som ja. No zistila som čoho som sa najviac bála. Som taká. Hriešna. V tom ma to všetko začalo mrzieť a nechápala som ako ma Boh môže milovať i takúto. Cítila som sa ako tá najposlednejšia špina no ani v tomto prípade ma Boh nenechal dlho čakať.
Ľúbi ťa! Boh ťa ľúbi! Zazneli slová nejakého muža z neokatechumenátu a mňa sa to dotklo no ten pocit hriešnosti a nechápavosti, ako ma miluje i takú hriešnu neustával.
Milujem ťa lebo i keď nie si čistá ako ľalia miluješ i ty mňa. A vieš čo? Milujem ťa i preto lebo sa snažíš aby si bola čistá. Tvoja snaha ma teší. A už len tvoja túžba po mne je taká veľká, že sa nemám prečo hnevať. Si predsa moje dieťa! Zazneli jeho slová tak citeľne ako ani slová priateľa. Len som tak stála a ukazovala s detičkami na pesníčku ukazovačku a bola som plná radosti, že sa mi priamo prihovoril lebo ak by to boli nejaké ďalšie obrazy tak by som im asi znova nepochopila.
Tak to urobil takto úžasne a ja som v tom okamihu prestala pochybovať.
A zrazu omšička skončila a ja znova s úžasom som odchádzala celá prekvapená veľkosťou a láskou môjho drahého Pána. Teším sa z tej chvíľky s ním a i keď ich nie je veľa- stojí to za tie občasné krásne a hlavne bez pochybností.
Takže toť som sa s vami chcela podeliť o môj krásny nedeľný zážitok :)
P.S.: Nie som blázon ;). Blázni neblogujú :)
Vaša blogerka Michaela Jana
Nedeľná
13.02.2011 13:31:25
... dobre asi nie som až taká skvelá! Alebo že by?...
Komentáre
tak