Viezli sa na cintorín. Mlčky. Yui odrazu nevedel, či sa mu zmena v jej chovaní páči. Ale dozvie sa všetko, dozvie sa prečo sa z nej stala ľadová kráľovná. To je to po čom túžil, či nie? Vonku bola tma, vystúpili a vošli bránou. Hroby osvetľovali stovky malých svetielok z kahancov a niekoľko babičiek akurát odchádzalo. Saya ho zaviedla ďaleko dozadu pod jednu z veľkých vŕb, kde bolo niekoľko málo náhrobkov. Zapálila zapaľovač a prečítala meno na čiernom náhrobku.

"Michael Page."- zašepkala.

"Tvoj muž."- skonštatoval a sadol si do trávy.

"Môj muž. Môj muž sa volal Michael Page a bol šéfom a vlastne aj majiteľom a zakladateľom vydavateľstva Pages. Spoznali sme sa iba pár týždňov po mojom príchode do Štátov. Angličtinu som mala perfektnú, ako dieťa vychovávané dvojjazyčne a Mike ako prvý čítal moju tvorbu. Už vtedy mal dvadsať. Naivná pätnástka, nevedela som nič o živote, nič o láske a moje prvé knihy boli žiarivým príkladom červenej knižnice. Bola som zlá spisovateľka, neskúsená, nemala som vlastný štýl, a Mike to vedel. Ale nikdy mi to nepovedal, presviedčal ma, že som dobrá. Nikdy neveril, že dokážem veľa, vydal mi knihy, myslel si, že si ma tým získa a aj si získal. Vedela som, že nestojím za veľa, prišla som študovať, nie predávať sa. Mike bol veľký muž, pri nohách mu ležalo priveľa dôležitých ľudí a keď na mňa ukázal prstom, vedela som, že musím pribehnúť, pretože preňho nie, nie je odpoveď. S ním bolo všetko prvé. Prvé naozajstné objatia, nesmelé bozky, dotyky, sex. Nie vždy sa mi všetko páčilo, nikdy som však nepovedala dosť. Bola som hračka, možno mal popri mne iné ženy, ale nikdy sa ku mne nesprával ako k handre, teda predtým, než sme sa vzali."- na chvíľku zmĺkla. Odhrnula z hrobu malú kôpku lístia a zapálila sviečku.

"A potom?"

"Potom som ho zabila."

"Saya, možno to ani nebola tvoja vina."

"Išli sme z oslavy. Bol opitý, ja nie, ale nemohol ma nechať šoférovať, pretože som len žena. Zišiel z diaľnice, narazil do stromu, airbagy nevystrelili, udrel si hlavu o volant, pretože nebol pripútaný. Vyzeral byť v poriadku, dokonca bol ešte chvíľu pri vedomí. Keď upadol do bezvedomia, myslela som si, že to je z toho alkoholu. Zhadzoval ma celý večer, bola som nahnevaná, všetka moja ješitnosť bola zranená, moja pýcha zrazená na kolená a už som sa necítila ako žena. Mala som toho dosť, bolo to týždeň od nášho ročného výročia, rok odvtedy, čo ma začal brať ako handru, výpomoc v domácnosti, sekretárku, kurvu...čokoľvek, len nie ako ženu, ktorú miluje. Nechala som ho tam. Odišla som, odviezla sa taxíkom domov a zabudla na to, že môj muž môže zomrieť. Keď mi policajti zazvonili doma a povedali, že Mike je mŕtvy, že havaroval po tom, ako som vystúpila z auta na benzínke a nechala ho ísť domov samého, šokovalo ma to. Policajti uverili môjmu výmyslu, bolo to všetko príliš ľahké, príliš zvláštne. Neplakala som, ani raz, ani na pohrebe som nebola, utiekla som. Utiekla som od toho života, rodina ma už neprijala, len Megumi mi dal šancu ukázať sa. Bol to prvý román, ktorý ma preslávil, ten o ktorý ma Megumi požiadal. A zabudlo sa, že som bola mladá a neskúsená. Výraz a štýl cynickej necitlivej beštie sa všetkým páčil. Začal sa kolotoč, minulosť sa zatajovala, nikto nič nevedel. Až na Takashiho, toho reportéra, čo so mnou robil rozhovor. Neviem, odkiaľ to vyhrabal, ale vie to. A bude to vedieť aj celé Japonsko, nemôžem sa vrátiť, zabila som svojho muža."

"Bože."- vyšlo z neho.

Hľadel na Sayu, zdala sa mu tak čistá a nevinná, akoby ten o kom hovorila ani nebola ona. Plakala. Potichu vzlykala nad hrobom svojho muža a hladila rukou chladný kameň. Naposledy plakala, ani nevedela kedy. Nepamätala sa na to. Slzy jej tiekli z očí, všetko ju bolelo a srdce rozbité na črepy ju bolestivo bodalo v hrudi. Yui mlčal. Vstal prešiel k nej a položil jej ruku na plece, obtočila sa okolo nej a potom skočila Yuimu do náruče. Tlačil ju k sebe a bolo mu jedno akú ma minulosť. Mal pocit, že je to len dieťa. Malá pätnásťročná, nezasvätená do života a potichu objavujúca všetko to krásne. Saye nikdy nebolo dovolené cítiť, čo znamená milovať. Yui sa rozhodol. Zlepí jej to srdce, presne tak ako povedal Andymu. A vezme si ju, zmení jej priezvisko na Nagano a zmaže tým jej minulosť, presne tak ako povedal Takimu. A bude ju milovať, neublíži jej, presne tak ako povedal jej.

°°°

"Mamí! Nemôžem spinkať."- zafňukalo dievčatko, keď počulo, že mama ide okolo jeho izby.

"Poviem ti rozprávku?"- spýtala sa a vošla do tmy.

"Povedz, prosím."

"Ktorú?"

Saya sa chcela natiahnuť po knihu z police, ale dievčatko neodpovedalo. Pozrela na ňu.

"Tú tvoju."

"Moju?"- začudovala sa. "O drakovi a princeznej?"

"Nie, tú škaredú nie. Tú o zlej princeznej a princovi, ktorý vedel maľovať pekné obrazy. O tom, že ju zachránil od zlých pirátov a potom sa vzali a mali plno detí."

Saya sa rozosmiala.

"Veď si si ju povedala sama, maličká."

"Ale ty to vieš lepšie."

"Tak fajn Kaname, ale potom pôjdeš spať."

"Pôjdem."- prisľúbila a schovala hlavu pod paplón.

°°°

"Kaname už spí?"

"Áno."

"Musela si jej rozprávať rozprávku?"

"Áno."

"Je ti niečo Saya?"- spýtal sa Yui potichu a sadol si na posteľ vedľa svojej manželky. Objal ju a pobozkal do vlasov.

"Budeme mať ďalšie dieťa."- zašepkala dvadsaťpäť ročná spisovateľka a položila si ruku svojho manžela na brucho.

"Dúfam, že to bude chlapec. Mohol by sa volať Yuu. Veď vieš, skoro ako ja."- s úsmevom na perách ju povalil do postele a bozkával po tele.

"Zajtra prídu moji rodičia a Ayumi. Spravila si okno medzi nahrávaním, tak sa naši rozhodli, že prídu pozrieť Kaname."

"To je perfektné. Prídem skôr z vydavateľstva, budeš doma?"

"Mhm. Andy mi jemne naznačil, že ak ma v tomto stave uvidí v práci, tak nech si ho neželám."

Saya viedla pobočku vydavateľstva Pages, tu v Japonsku. Yui fotil obálky na knihy, a Megumi hľadal nových nádejných autorov. Bude to päť rokov, čo začali a už im cez systém prešlo niekoľko perfektných autorov a pár desiatok bestsellerov.

"Si šťastná?"- zašepkal Yui odrazu.

"Nemala by som byť?"

"Zdá sa mi, že si posmutnela odkedy som ťa ráno videl."

"To sa ti len zdá, ak by som sa mala šťastnejšie, už by som sa hanbila."

"To som rád, Saya Nagano, veľmi rád, drahá."

"Veď aj ja ťa milujem, Yui. Aj Kaname aj to malé Yuu, čo mi rastie v bruchu."

"Aj ja, vás všetkých."

Joahnnie