V predošlom blogu som písal že som sa dal na keškovanie. Anglicky hovoriaci ľudia to píšu ako geocaching a volajú to geokešing.  Skrátene je to hľadanie skrýš pomocou súradníc GPS. V skrýšach bývajú menšie či väčšie krabičky s nejakým zápisníkom, kúskom papiera, kde sa nálezca kešky zapíše,  možno nájde nejakú maličkosť, ktorú si môže vziať, za predpokladu že do krabičky nejakú maličkosť zase vloží pre ďalšieho hľadača.  Niekto môže povedať že je to moderná zábavka nejakých pár šialencov,  ktorí lietajú po lúkach, lesoch, skalách, pamiatkách, uliciach, ihriskách a čojaviem kade ešte s mobilom alebo nejakým GPS zariadením, prevracajú kamene, prehŕňajú sa v lísti, pchajú ruky do kadejakých dier a pritom sa snažia tváriť nenápadne.  Ako keškári vravia, nesmú ich pri tom vidieť mukolovia. Muklovia sú všetci zvyšní ľudia na svete čo sa nevenujú keškárčeniu .  Ja osobne som  sa dal najskôr na  geokešing  zo zvedavosti, že to len vyskúšam, či som schopný do tajov tejto zábavky preniknúť, teda zohnať a nainštalovať si potrebný software, naučiť sa to všetko používať a v konečnej fáze nájsť nejakú tú kešku. Neskôr, pri pozeraní kešiek na nete som sa veľmi čudoval, keď som si dal vyhľadať kešky v okruhu cca  do 10 km od môjho miesta bydliska koľko veľa som ich objavil. Každá keška  je pritom umiestnená na nejako zaujímavom mieste. Či ide o nejaký prírodný úkaz, pekné miesto, kultúrnu či historickú pamiatku. Každá keška má svoju www stránku, kde je o nej čo to popísané, niekde sú priložené aj fotky. Takto som sa dozvedel a krútil som prekvapene hlavou ako ušatý ujo Horst s naušnicou v uchu vo WS teleshopingu, že koľko to mám nádherných miest doslova za oknom bytu. Zistil som že niektoré krásne miesta sa od môjho bydliska nachádzajú len 4-5 km a ja som dodnes (a to som už nejaké to desaťročie na svete) o nich nepočul.

Takto som sa dostal predvčerom ku keškám a teda aj ku krásnym miestam v Malachovskej doline, ktorá je takpovediac opretá o Banskú Bystricu a teda nachádza sa pár km od môjho bytu. Do Malachovskej doliny sme išli na chatu, kde sme gulášovali, popíjali a hlavne sme sa lúčili s jedným našim kolegom, ktorý samozrejme nezomrel, ale v plnom zdraví šiel do dôchodku. Doma, večer  pred akciou mi to samozrejme nedalo a vyhľadal som si v okolí chaty kde sme šli kešky. V samotnej doline a jej blízkom okolí sa ich nachádza vyše desať. Samozrejme že sa nepatrilo vypariť sa z akcie a túlať sa celý čas po doline, tak som si vytipoval tri kešky. Zhodou okolnosti to boli tri pramene – studničky so zaujímavými názvami. Jedna bola asi 120 m od chaty kde sme boli, druhá sa nachádza asi 500 m povyše a tretia asi 500 m poniže chaty.  Urobil som si teda tri asi polhodinové výlety za keškami. Bohužiaľ kvôli mojej nepozornosti  (možno to spôsobilo niekoľko fernetov v hlave), poplietol som  a zle vypočítal GPS súradnice jednej kešky. Ešte som zabudol spomenúť že niektoré kešky majú  hneď presne stanovené súradnice GPS. U niektorých, napr. mystery keškiek treba nejakým spôsobom vypočítať podľa priložených indícií GPS súradnice. Niekedy je to básnička, niekedy treba na určitom mieste niečo porátať, určiť napr. farby a výsledné čísla dosadiť do GPS a až tieto súradnice nás zavedú ku skrýši.

Prvú kešku som našiel  ako som písal asi 120 m od chaty. Bola pri Krvavej studničke. O tejto studničke kolujú tri legendy. Prvá hovorí, že názov studničky pochádza od tmavočerveného sfarbenia minerálu rumelka, prípadne červenej farby ortuťovej rudy, ktorá sa ťažila v Malachovskej doline. Druhá legenda hovorí o tom, že baníci ktorí po šichte išli domov sa umývali práve v tejto studničke a neraz odtekala krvava voda. Tretia legenda zase hovorí, že raz dávno zasypalo v štôlni nad studničkou baníka a pár dní údajne tiekla krvavá voda. To sú legendy o Krvavej studničke. A tu je pár foto studničky a krásneho okolia.

Krvavá studnička

Takéto informačné, náučné tabule sú rozmiestnené po celej Malachovskej doline

Toto je už nájdená keška neďaleko studničky..

a môj zápis ..

Toto keď som zbadal, nebolo mi viac treba a už som sa aj štveral do strmého kopca nad Krvavú studničku

Po chvíli sa objavila ozajstná štôlňa

Zákaz - nezákaz, mať tak čelovku a gumáky, už aj nakúkam kúsok hlbšie

Za druhou keškou – studničkou Prameň života som sa vybral asi 500 m povyše chaty. Aj táto studnička má svoju legendu. Hovorí o tom, že práve voda z tejto studničky dokázala navrátiť starým, nevládnym baníkom silu do života.  Mal som si veru uliať a požiť vody  z tejto studničky, lebo síly na myslenie, či na sústredenosť mi tu chýbali. Bolo treba totiž určiť tvar studničky, počet doštičiek na streche a farbu nápisu na studničke. No a ja som miesto farby nápisu myslel že mám určiť farbu strechy. Potom bolo treba uhádnuté veci premeniť na čísla, dosadiť do GPS a nájsť kešku. Mňa to hodilo asi 500 m od studničky do kopca podobného streche. Aj som sa začal štverať, ale potom som pochopil že tu môžem stretnúť akurát medveďa alebo permoníka, tak som to vzdal. Doma som samozrejme zistil čo som urobil zle, dosadil som správne čísla a svetu čuduj sa, keška bola asi 5 m od studničky. Nabudúce ju odlovím. Tu je foto studničky.

Prameň života

Tretia keška, je pri Mozoľovej studničke, ktorá sa nachádza asi 500 m poniže chaty. Samozrejme aj táto studnička má svoju mini legendu.  Práve voda z tejto studničky dokázala vyliečiť mozole na rukách baníkov po ťažkej práci. Kešku som našiel bez problémov aj keď vytopenú a tu je nejaké foto.

Mozoľova studnička

Tu je keška. Bola úplne rozmočená, zápisník sa nedal ani otvoriť. Pridal som aspoň kamienok s nickom..

A na záver: Aké je krásne naše Slovensko a to stačí niekedy naozaj len nos vystrčiť z domu. Niektoré možno nepoznané miesta by som možno vďaka keškám nespoznal. Verím že krásnych miest ešte objavím veľa a niektoré prinesiem aj sem, na blog.