... sadla si k stolu a otvorila malý zošítok... začala čosi zapisovať... nahnevane pokrútila hlavou, dopísala a zavrela ho... odložila ho medzi knižky, bol taký tenký, že ho nebolo vidno... dobrá skrýša... obliekla sa a utekala do školy... bola celý deň dosť nervózna a nič nejedla... hneď po škole šla na dve hodiny cvičiť... domov prišla unavená a hladná... nenajedla sa a sadla si k učeniu... o pár hodín neskôr jej zavolala spolužiačka... "ideš behať?" spýtala sa, hoci ani nemusela, odpoveď poznala... "tak o desať minút na hrádzi, čau"... a položila... odložila knihu a obliekla tepláky... na krk si dala stopky a vyrazila... tenisky si zviazala až vonku... rozcvičila sa a na hrádzu utekala... vlastne utekala skoro všade kam išla...

stretli sa pri bufete a rozhodli sa bežať aspoň hodinu... no po dvadsiatich minútach skolabovala... spolužiačka zavolala sanitku a tá ju odviezla do nemocnice... dlho po príčine nepátrali... anorexia, preťaženie, následný kolaps organizmu... dostala infúzie a musela ostať v nemocnici ešte dva dni... potom ju previezli do ústavu... tam sa stretla s podobnými dievčatami, ako bola ona... bojovali so svojou váhou, hoci sa už dávno stala podváhou a neverili tomu, že už dávno sú chudšie, ako je pekné... v zrkadle videli tieto dievčatá iba veľké a ohavné telo... boli mentálne choré...

nevideli svoj obraz, videli čosi, čo chceli vidieť... čo si vsugerovali... čo ich udržiavalo pri živote aj s minimálnou dávkou potravy... keď za týmito dievčatami prišla návšteva, robili aj nemožné, aby sa dostali domov... aby nemuseli jesť... pri vážení si strkali do vreciek rôzne predmety, aby mali o pár deka viac... samozrejme im na to prišli a vážili ich v spodnom prádle... tak sa z mnohých stávali bulimičky, ktoré sa pred vážením najedli a potom utekali na záchod...

ona však bola iná... nepodvádzala... chcela sa dostať domov, nechcela priberať, ale nevládala bojovať... nemala silu... požiadala najlepšiu priateľku, aby jej priniesla zošit čo má medzi knižkami... keď ho mala pri sebe, cítila sa akosi istejšie... písala si doňho všetko čo zjedla a každý pohyb, ktorý vykonala... niekto by si pomyslel, že bola posadnutá... a zrejme bola... dokonalosťou... štíhlosťou... krásou... keď začala viac jesť a menej cvičiť, jej stav sa upravoval... v ústave sa o ňu starali po telesnej i duševnej stránke... cítila sa celkom dobre... bol čas pomaly sa pobrať domov...

strávila tam rok a musela sa vrátiť späť do života... a tešila sa tomu... pobalila sa už v stredu, hoci domov šla až v sobotu... nechcela na nič zabudnúť... so všetkými sa rozlúčila, dokonca usporiadala aj malý večierok...

v sobotu ráno vstala už pred šiestou... ustlala posteľ a vyšla na dvor... sadla si na lavičku a počúvala ako znie ráno... rodičia prišli po ôsmej a šťastní si odviezli svoju dcéru domov... čakalo ju tam prekvapenie... nová izba... všetko v nej bolo nové... posteľ, skriňa, komoda... dve skrinky s poličkami... prútené košíky... plyšový medveď na posteli a na skrini zavesené krásne šaty, pod nimi topánky...

prezliekla sa a ľahla si v nových šatách na posteľ... bola šťastná, že je doma... zavrela oči a predstavovala si ako ide s priateľmi na diskotéku... tešila sa, že sa znova vráti do školy... spolužiaci síce nebudú tí čo boli, ale rýchlo si zvykne... všetkých zo svojej novej triedy už dávno pozná... nebude to problém... myslela si...

otvorila oči a vstala... zišla dolu do kuchyne a spolu s rodičmi a sestrou sa najedli... neskôr po obede sa šli všetci prejsť do neďalekého parku... domov prišla unavená a keď si ľahla do postele, okamžite zaspala... nedeľa bola tiež veľmi príjemná... navštívila starých rodičov a bývalých spolužiakov, priateľky z ulice a sesternicu... mala pocit akoby nikdy neodišla... akoby sa čas zastavil, kým bola preč...

ešte týždeň ostala doma a zvykala si na nový život... potom musela nastúpiť do školy... no nebála sa... cítila sa taká vyrovnaná ako ešte nikdy... rozhodla sa, že posledné dni voľna si troška užije... išla s priateľmi na diskotéku... tancovala skoro celú noc... a keď sa vracala v noci domov, počula za chrbtom krik... "ty tlstá krava, s kade ideš? čo doma nesedíš, keď takto vyteráš? fúúúj"... zrýchlila krok až začala utekať a zastavila sa až keď bola v bezpečí za ťažkými dverami domu...

plakala a nemohla uveriť... rozbehla sa po schodoch na povalu... otvorila pomaly dvere a pristúpila k oknu... otvorila ho a sadla si naň... nohy otočila von... chcela skočiť... mala pod sebou minimálne 15 metrov, ak nie viac... postavila sa pod okno a kráčala k rýmse... v tom sa rozleteli dvere na povalu a ona počula známy hlas "to nekričali na teba"...