Moja žena je atraktívna osoba. Mohla si vyberať. Mohla si vybrať koho len chcela. Ale ona si vybrala spisovateľa. Robil som všetko pre to aby mala atraktívnejšieho muža, ale nie. Proste spisovateľ a bodka.

Aby bolo jasné. Spisovateľ nie je práve atraktívna postava. Nemyslím tým takého spisovateľa ako je tá spisovateľka od Harryho Pottera , čo najprv tiež nebola vôbec atraktívna ale potom bola atraktívna už veľmi. Alebo nejaký iný spisovateľ. U nás napríklad. Alebo. No nenapadol ma ani jeden. Ale proste nejaký atraktívny.

Moja žena si mohla vyberať. Nemusela mať spisovateľa ale povedzme dýdžeja. Alebo nejakú inú atraktívnu postavu. Niekoho naozaj atraktívneho. Mladistvého s iskrou. Takú postavu z jútubu. Akože si dáte do vyhľadávača: atraktívny dýdžej a vyhľadávač vám vyhľadá nejakú atraktívnu postavu s kladným vzťahom k populárnej hudbe a takého celkovo mladistvého výzoru.

Lebo aby bolo jasné. Spisovateľ nevyzerá atraktívne. Spisovateľ vyzerá ošunteno a tak celkovo akože mu na sebe veľmi nezáleží a vôbec nie je mladistvý ale skôr taký vyžitý, v zmysle, že mu aj tak nikto nechce vydať Harryho Pottera a tak. Proste vyzerá ako tá spisovateľka od Harryho Pottera ale ešte predtým ako Harryho Pottera napísala. Tak moja žena si vybrala zle.

Sedeli sme akurát na káve a ja som akurát nesedel ale vracal som sa k stolu z toalety. Nebolo mi až tak treba ísť na toaletu ako skôr mi bolo treba ísť sa pozrieť na seba. Teraz si ale za tým nepredstavujte nič úchylné, lebo ja som sa išiel pozrieť na seba tak celkovo, lebo je tam veľké zrkadlo. A aby bolo jasné a naozaj vás nič čudné nemátalo tak hlavne som sa išiel pozrieť na hlavu. Svoju. Lebo ja mám nové okuliare a kým sme nevošli do tej kaviarne tak som sa videl len tak povrchne v spätnom zrkadielku v aute a v optike ale to sa neráta, lebo sa to neráta.

Mne sa to v tom zrkadle veľmi rátalo. Vyzeral som v tých okuliaroch veľmi atraktívne a mladistvo a celkovo môj výzor bol taký ako keď si dáte do vyhľadávača niečo v tom zmysle, že mladistvý a atraktívny dýdžej. Alebo niečo také. Celkom ako ja. Tak som sa na seba vynadíval do zrkadla a aj zo strán a tak, ale zo strán som sa veľmi nevidel, lebo tie mladistvé okuliare majú také držiaky na uši, že sa nevidím do strán vôbec, lebo sú tam hrubé rámy. Také dýdžejské by som povedal. A potom som sa už celý spokojný spokojne vracal k stolu s kávou. A koláčom.

"Vyzeráš úplne ako taký spisovateľ" povedala mi žena, keď som sa blížil a myslím, že to myslela v dobrom. Ale nevyšlo to. Ja totiž ako spisovateľ vyzerám celý život. Teda taký spisovateľ, čo ešte nie je atraktívny lebo ešte nevymyslel Harryho Pottera. Teraz som mal konečne vyzerať inak. Nie ako spisovateľ ale ako dýdžej. "No super" povedal som žene. "Tak zase vyzerám ako taký pako, tak to som vôbec nepotreboval nové okuliare". "Ale veď to je dobre, veď vyzeráš tak múdro a dosť vážne" dodala žena, čo chcela asi niečo zachrániť ale nezachránila nič. Ja celý život vyzerám múdro a vážne a konečne som už chcel vyzerať tak inak. Tak nemúdro a veselo. Lebo ja si myslím, že mňa je strašná škoda, že ten svet ešte nevie, že aká ja som vtipná osoba. "Vieš čo, radšej už nehovor nič" ukončil som debatu o spisovateľoch a len som tak popod fúzy dodal: "mohla si mať dýdžeja Boba, ale nie, ty mi zase ničíš život." Potom sme dopili kávu a žena na mňa tak popod fúzy zazerala, čo je dosť čudné, lebo popod fúzy sa zazerať nedá a moja žena ani nemá fúzy, lebo ona je dosť atraktívna. Len má teda neatraktívneho muža, takého skoro ako spisovateľa, čo si myslí, že keď napíše "pozerať popod fúzy" tak je to niečo ako cesta k Harrymu Potterovi.

No nič. Aspoň moja dcéra mi celý deň nové okuliare chválila. Aj večer. Sedeli sme takto pri televízore a pozerali na televízor a moja dcéra trochu pozerala na mňa jedným okom a moja žena pozerala do krbu oboma očami a vtedy sa moja dcéra ozvala: "Tato, fakt, výborné okuliare, vyzeráš tak sčítane". No mal som dosť. Ale nie dosť, lebo vtedy sa od krbu otočila moja žena a dodala: "fakt, taký sčítaný dýdžej Bobo".

Mne je to jedno. Ja sa urážať nebudem. Moja žena mohla mať doma dýdžeja s atraktívnym výzorom a modernými okuliarmi. Ale ona bude vymýšľať. Tak jej treba. Teraz má doma spisovateľa, čo vyzerá múdro a zachmúrene a sčítano a navyše si nevie zvyknúť na také malé úzke okuliare s hrubým rámom, lebo do boku nič nevidí a aj dopredu vidí len tak úzko a ešte sú aj ťažké a robia mu odtlačky na nose a vôbec. Jeden chce trpieť pre módu a nie je mu to umožnené. Musí trpieť len tak. Ako doteraz. Ale mne je to jedno. Moja žena mohla mať moderného muža a tak má iba jedného okuliarnatého frfľoša.