Je to tak.
Pomaly ale isto sa zo mňa stáva konzerva. (Tým nemám namysli, že by som sa menil na kus plechu.) Inak povedané – konzervatívniem.
Neopíjam sa, vyhýbam sa zafajčeným priestorom, dokonca viacej športujem. Pohoršujem sa nad rôznymi formami správania sa pubertálnych výrastkov. Rozčuľujú ma ich vulgarizmy (najmä tie, ktoré nemajú hlbšie opodstatnenie. Pokiaľ je kritika adekvátna, tak samozrejme v princípe nie som proti). Celkovo sa veľa rozčuľujem: kvalita školstva, politika, ekonomika, trvalo udržateľný rozvoj, kultúra... prečo mi to preboha nie je ukradnuté?
Minule som sa ocitol na koncerte grind coreovej kapely. Tituly ako „totálna smrť“, „smrť je smrť“, „stopäťdesiat mŕtvych“ z albumu  „vykopte hroby“ mi prišli ideovo nanajvýš primitívne. Neviem však či je to tým že starnem... Reklama na výrobky dove tvrdí, že  by som mal dospieť do štádia, kedy budem so sebou spokojný. Lenže to ja nebudem! To, že zo sebou nikdy nebudem spokojný je hnacia sila, ktorá ma posúva vpred a núti ma aby som sa snažil niečo dosiahnuť a robil veci lepšie a neuspokojoval sa s tým ako to je.

Nech už je to akokoľvek, ak to takto pôjde ďalej, normálne hrozí, že sa zo mňa stane slušný človek.