Kráčaš k nám,
kráľ bez meča,
kráčaš sám...
úsmev zo srdca.
Harfa hrá,
krídla rozprestieraš,
smrť je zlá
moje telo dvíhaš...
Dych života,
vdychuješ do mňa,
oči otváram,
nie som viac sirota.
Láska všade navôkol,
koruny stromov sfarbené,
niet kto by zmokol,
nebo čisté, modré...
Prsty moje ohybné sú,
myseľ,srdce poslúchajú
to všetko vďaka Tebe
a démoni nariekajú...
...dotyk pravej lásky je ako vzkriesenie k životu plného pocitov, vnemov...
Komentáre
I kopanický, je to natoľko depresívne, ako Tvoja stránka zápisníčka!
Ta tu o nich píšeš, že akože si s nimi vysporiadaný, vďaka láske. Ja mám lásku velikú, a sú furt tu. Tak mi to vysvetli, prosím Tebe! Jak to deláš?
Se normálne zamiluješ a utrum, nebo jak?
Démony likvidujem všetkými dostupnými, prirodzenými prostriedkami, na báze svetského práva, primeranej obrany a v duchu americkej ústavy práva na sebeobranu!
Lásku môžem, všetko môžem, ale keď láska prerastie v doternosť, tak som nasr...dený:-)))
Vadí mi to, prepáč!!