Systém treba zmeniť, ale cestu ako to urobiť, zatiaľ nevidím?! Ak aj nájdeme spustu ďalších čestných ľudí, proti nám sa postavia také obrovské prachy, ktoré dokážu zmanipulovať absolútne všetko. V závere sa ešte spýtal, že kde nájsť ďalších?

  Pozastavil som sa nad tou jeho otázkou, že ako to urobiť? Preto som mu odpísal, že ja by som aj vedel ako na to. On mi odpovedal: Poznáš seba a záruku môžeš dať maximálne za seba. A zároveň sa ma spýtal, či som si istý, že každý vydrží byť naďalej čestný ako ja?

  A tak som sa rozpísal a na jeho „výzvu“ som takto zareagoval: ja tvrdím, že peniaze menia charakter, ale politiku a štát nemusia viesť 150 nenažranci a k tomu ešte neviem koľkí vo vláde?! (Ako sa zvykne hovoriť, niekedy je lepšie menej, ale kvalitne, ako viac a stojí to za veľké H.)

  Nie som vysokoškolský vzdelaný, mám iba strednú školu, ale stále hovorím, že na tieto práce okrem ekonómov postačí človek, ktorý ma charakter a zdravý sedliacky rozum. (Hoci aj tu by sa dalo polemizovať, lebo práve táto oblasť najviac potrebuje čestného človeka a ten titul ho čestným nerobí.)

  Mňa naučil sám život a dovolím si tvrdiť, že keby som bol trebárs premiérom, tak robil by som svoju prácu takým spôsobom, že by som nemal 34 – 42 % preferenčných hlasov, ale minimálne 80 % a nespokojní by boli iba tí, ktorým by som išiel po krku, (takže určite by som skončil ako napr. Róbert Kenedy), ale aspoň by nikto nemohol tvrdiť, že som porušoval svoje predvolebné sľuby. (Pokiaľ by niekto predsa len uvažoval o tom, že trepem nezmysly, tak ho ubezpečujem, že nie som samovrah, ale stále hovorím, že čestnej smrti sa nebojím, lebo raz zomrieť musím tak, či tak!)

  Rastislav sa pýtal aj to, že kde nájsť ďalších? Tu je moja odpoveď: hovorí sa stále o klientelizme, ale ja mám troch bratov a práve tých by som dosadil na najdôležitejšie miesta, lebo viem, že jedine im môžem dôverovať, ale bez pardonu museli by sa mi prísahou zaviazať, že svoju prácu budú robiť čestne!!! (Táto prísaha by bola zárukou, aby nepodľahli mamonu). A ďalších ľudí by som už nechal na nich, aby si vybrali tých, ktorým oni dôverujú, lenže aj na tých ľudí by platil rovnaký meter ako na mojich bratov. Všetci by mali na pamäti, že ak by niektorý z nich zlyhal, tak by som ho bez okolkov odbachol. (Musím uviesť, že bratov som mu uviedol zámerne ako príklad.)

  Viem je to kruté, ale spravodlivé, lebo ľudia, ktorí sa postarali o zrušenie trestu smrti, tak tí veľmi dobre vedeli, že prečo to robia. Možno jeden, maximálne dvaja sa medzi nimi našli, ktorí to mysleli úprimne, ale tí ostatní to jednoznačne robili iba preto, aby sa to nestalo práve im, lebo za takéto svinstva, ktoré tu v tomto štáte už napáchali a ešte páchajú, tak ten trest smrti by bol pre nich iba mierny trest. Za ich nekalosti by ich totiž pred tým trestom smrti museli najprv ešte aspoň mesiac držať v cele iba o chlebe a vode, aby sa mohli kajať, lebo keby ich ihneď popravili, tak to by bolo pre nich skôr také, ako keby im udelili milosť. (Ako príklad poslúži poprava Čavčeska v Rumunsku.)

Viem, poviete si utópia, ale bohužiaľ iba takto sa dá vyhubiť chamtivosť a bezcharakternosť na Slovensku.

Rastislav neotáľal a na margo mojej výpovede zareagoval takto: A vieš ako to skonči??

Tvoji bratia budú falošne obvinení, Ty ich osobne odstrelíš, a o 10 rokov, keď pochopíš, že to boli podrazy voči bráchom, tak odstrelíš z pocitu viny aj seba. A strana, ktorú si pred odstrelením brachovcov založil bude veselo prekvitať ďalej, lebo tí čestní blázni sa navzájom odbachli a život beží ďalej. Rasťo

P.S. Ľudia sú svine, alebo sa tými sviňami ľahko stanu. Tuto spoločnosť asi zmení iba atómová bomba, alebo Nibiru o tri roky, ak existuje. Ale obe riešenia sú asi konečné a bohužiaľ neriešia problém čestných hlupákov (ktorých je asi aj tak malo). Osobne som za trest smrti politikovi, ktorý by sa vykonával takto - každý, kto sa chce vyjadriť by dostal kamienok a pred politikom by boli staré váhy - jedna strana smrť, druha život. Potom by málokto chcel isť do politiky.

Moja odpoveď bola: Rastislav práve preto som napísal v závere môjho príspevku, že je to utópia, ale bohužiaľ iba takto sa dá vyhubiť chamtivosť a bezcharakternosť na Slovensku.

Mojich bratov som do tohto príspevku vmontoval zámerne iba preto, lebo viem ako celý život zmýšľajú a ako konajú. A to ako píšeš, že: Potom by málokto chcel isť do politiky, tak k tomu už iba dodávam, že presne v tom to spočíva, lebo do politiky má isť človek s čistým charakterom, ktorý do nej ide s tým zámerom, že bude slúžiť ľudu a nejde preto, aby sa nabalil a potom sa až do svoje smrti vysmieval národu, že aký bol hlúpy, že mu na jeho predvolebné sľuby naletel.

  Tento môj príspevok zaujal aj ďalšieho diskutéra a napísal mi takýto odkaz: Tento tvoj príspevok mi silne pripomína Jána Ľuptáka, blahej pamäti. Tak nejak naivne to videl tiež, kým sa sám nedostal do vysokej politiky. Som presvedčený o tom, že on bol tiež presvedčený, že ho tých 80 % občanov bude milovať.

  Takže na záver čitateľovi predkladám aj to, čo som tomu diskutérovi odoslal: Na rozdiel od Ľuptáka, ja celý môj život robím a konám tak, ako to aj teraz píšem. Ľuptákovu faloš som prekukol ešte vtedy, keď začal zakladať stranu. Tým, že som osobne zažil nemilú skúsenosť s Gruberom, (ktorý bol doteraz najfalošnejším človekom v mojom živote), tak som sa stal až veľmi opatrný a každého človeka, čo sa pchal do politiky som si najprv starostlivo „prefiltroval“. Tým, že aj môj vnútorný hlas mi našepkával, aby som tomu človeku (Ľuptákovi) nedôveroval, tak som sa k nemu aj takto správal. Ľuptáčik totiž, minimálne 1 týždeň postával pred bránami vtedajších VSŽ a rozdával svoje letáky o zakladaní robotníckej strany. Po celý čas som ho ignoroval a ešte som sa posmieval aj mojim kolegom, že ho tak žerú. Takže ja som ho ani nevolil. A vidím, že moja intuícia ma nesklamala. No a na rozdiel od neho tvrdím, že mňa by ľudia milovali, lebo to, čo tvrdím, tak aj tak konám. V mojom živote som si narobil mnoho nepriateľov, ale iba tým, že som im otvorene hovoril pravdu do očí a to sa nepáči nie len cudzím ľuďom, ale bohužiaľ aj vlastným v mojej rodine. Takže o tom to je. Som, aký som, ale hreje má pocit, že mám čisté svedomie a tí, čo ma nemajú radi, tak verím, že raz na nich dôjde, a že to svoje svedomie si budú s pokorou spytovať.

Ladislav Serenča