Už odkedy sa prišlo na to, že niektorý ľudia spaľujú energiu rýchlejšie ako ostatný, fráza "priberám aj z vody" získava na popularite. To, že nie sme stroje a už vôbec nie sme všetci rovnaký, je skrátka fakt. Niekto môže zjesť tortu a nič sa mu nestane, iný denne cvičí a kilá skôr pribúdajú. Spomalený metabolizmus je preto dobrou zámienkou prečo všetko vzdať.

V posledných rokoch sa objavila nádej v metódach, ktoré nás nakopnú. Zvýšený prísun zeleniny, vody a bielkovín, správny pohyb alebo dokonca určitý počet hodín spánku dokážu do istej miery náš metabolizmus zrýchliť, ale je to naozaj dobre?

Pozrime sa bližšie na naše bunky. Na koncoch DNA sa nachádza "teliesko" podobné návlečkám na šnúrkach od topánok. To sa pri každom delení bukny o kúsok skráti až nakoniec zmizne. Vtedy dochádza doslova k rozpleteniu DNA a bunka sa prestáva deliť. Tento jav nastáva u všetkých živých organizmov a zanecháva správu, že nech spravíme čokoľvek, náš čas je limitovaný. Istou nevýhodou rýchlejšieho metabolizmu môže byť aj rýchlejšie delenie buniek, ale to by musel byť už extrém, ay sa to reáne prejavilo.

Omnoho zaujímavejší je fakt, že intenzita delenia buniek sa u ľudí líši. Pri velmi rýchlom delení buniek môže dochádzať k tomu, že kvantita predčí kvalitu a vzrastá riziko takzvaných s vekom súviciacich chorôb a rakoviny. Toto tempo je určené prevažne geneticky, ale dá sa ovplyvniť zmenou stravy. Aby som sa však neopakovala, odporúčam si prečítať môj článok "Pôst. Nová cesta ku zdraviu?".

Či to vezmem tak či onak, treba sa zamyslieť nad tým, kedy naspoledy ste videli človeka s "fakt dobrým metabolizmom" ládovať sa troma kúskami torty po vídatnom obede. U väčšiny ľudí, ktorý majú problém so svojou váhou býva skôr problém v tom, že ani netušia, koľko toho vlastne zjedli. Niečo malé každú hodinu a po obede pre istotu poriadny dezert. A ani krok navyše, nechceme predsa míňať tú trošku energie z vody, ktorú sme celý deň pili.