Ja viem, že na svojich priateľov by som mala byť dobrá, mala by som byť chápavá, mala by som im rozumieť a v prvom rade byť na nich dobrá, neodvrknúť, hryznúť si do jazyka a prehliadať ich muchy. Veď každý ich máme.
Ale sú chvíle, keď je proste ťažké vyhovieť, buď sa starám málo, vôbec alebo až príliš. Šepkajú si rovno predo mnou, chichocú sa a odvracajú chrbtom, keď sa snažím pridať a pýtam sa o čom sa bavia, vravia že je to hlúposť a nič. A očividne im to za to nestojí, podeliť sa s ňou práve so mnou. Neveria mi, a uhýbajú pred každou vážnou témou. Vtedy som zlá, na ľudí mne blízkych.
Každý má svoj svet a ja mám pocit, že do sveta svojich priateľov už nepatrím, a keď nepatrím tam, strácam sa. Som nikto a pre nikoho, som sama a nemám svet, kde by som našla oporu. Veď „každý“ najprv myslí na seba.
Možno aj ja, možno je to tá chyba, možno chcem od nich priveľa a od priateľa by som asi naozaj nemala chcieť nič ...
Komentáre
preco mam pocit
priatelia
re:preco mam ten pocit
re:priatelia
zasa ta obligatna otazka:
Poznámka
Re: obligátna otázka
prezivam
re:re:re...
iaaaaaaaaah
Mam divny pocit ze vas spoznavam. Par ludi oklo mna ma ten isty pocit ako vy. Ked nevedia uplne vsetko, maju pocit ze nevedia nic. Ked nekomunikuju uplne zo vsetkymi tak potom maju pocit ze vlastne s nikym. porozmyslajte
a spravne od priatela netreba vyzadovat nic. V tom je velkost vasej lasky k nemu. On je ten co by si mal uvedomit co ma prevas robit ale vy nemozete ziadat nic. blsky moje nemate na to pravo ani v menen vasho priatelstva.
priatelia
To CG - byt osamoteny v obklopeni priatelov-to asi nie su priatelia. Ti ludia sa len vyskytuju v tvojom okoli.
Bowden
slepota