Volala sa Diana. Zoznámili sme sa v kníhkupectve. Ona si prezerala knižné novinky a ja som rozmýšľal  nad tým, ako sa jej prihovoriť. Bola drobná, veľmi štíhla. Hnedé rovné vlasy jej bezprostredne padali na plecia a koketné oči skrývala pod viečkami, až kým nezdvihla zrak. Stál som blízko a nenápadne vyčkával, kedy sa chytí. V podstate som bol na love.

„Čo by ste mi poradili také dobré na čítanie?“ naklonil som sa k nej dôvernejšie hneď, ako sa ma v sekunde dotkla pohľadom.

Nechala si čas na reakciu,  zazoomovala moju tvár a usmiala sa. Mám ju.

„To závisí od toho, aký žáner uprednostňujete,“ nadhodila a vrátila sa späť ku knihám.

Pustil som sa do pátrania po zaujímavom titule, no zdržiaval som sa na takých miestach, aby som na ňu videl. Schytil som do rúk „Sex začína v kuchyni“. Jednoznačne ma to zaujalo, či už to bolo myslené doslovne alebo kulinársky. Počkal som si, kedy sa na mňa pozrie. Vedel som, že to spraví, pretože obidvaja sme  tajne registrovali prítomnosť toho druhého. Keď sa tak stalo, ukázal som jej túto knihu, pritom zdvihol otázne obočie a uškrnul som sa. Rozosmiala sa. Od tej chvíle bola moja.

Vzal som si ju. Vzal som si ju u nej doma v posteli, v sprche, pretiahol som ju už v chodbe, inokedy na kuchynskej linke. Keby sme sa držali tej knižnej príručky, mali sme začať práve v  kuchyni. Mala to rada natvrdo a bola vydatá. Dozvedel som sa to len tak mimochodom na našom prvom stretnutí v kaviarni, aby sme si dohodli presné podmienky  „nášho obchodného kontraktu“ – výmeny telesných tekutín... a tak, veď viete. Mala jedno dieťa chodiace do škôlky a údajne  nepretržite pracujúceho manžela. Čiže základné  pojmy kedy, kde a ako boli pomerne obmedzené. Robili sme to samozrejme vtedy, keď žiadna z týchto súčiastok „podarenej rodinky“ nebola doma. Pribehol som vždy, ak zavolala.  Sex s ňou bol zábava, no počúvať  ju, tie jej problémy každodenného života, to mi miestami dalo zabrať. Tváril som sa, že ju vnímam aj keď ma to vôbec nezaujímalo. Zachytával som zopár pojmov, niekedy ma naozaj zaujala, no väčšinou mi šla hlava vybuchnúť. Ešteže som mal možnosť odísť ja a nemusel som ju vyhadzovať z môjho bytu. Ako čas plynul, vytvorili sme si akýsi stretávací návyk a každým razom sme boli čoraz viac zladení. Sexuálne. Pochopiteľne. Háčik bol však v tom, že sa na mňa citovo naviazala. Začala ma bombardovať esemeskami.  Keď som už nemal energiu odpisovať na jej hlúposti, chodili mi správy maximálne paranoidného charakteru a o žiarlivosti ani nehovorím. Nastali aj také situácie, kedy som nemal poňatia, čo s tým. Dokonca som sa obával, že to budem musieť riešiť cez jej manžela.

Už som to nemohol vydržať. Nedalo sa inak. Musel som to ukončiť.  Ďalšia bodka v mojom živote. Diana.