Takže, už sa dočkali. Všetci okolo Farageho plesajú, dosiahli čo chceli – vraj sú konečne slobodní a nezávislí od Európskej únie. Ale až budúcnosť ukáže, či sa netešili predčasne. Pri tejto príležitosti ma včera (31.1.2020) zaujal rozhovor na ČT 24, so známym britským vedcom, ktorý nie je zástancom brexitu.

Ten vyjadril znepokojenie  nielen z toho, že odchod Spojeného kráľovstva môže spôsobiť politické turbulencie, ale aj z toho, že hrozí politické a názorové rozdelenie ich spoločnosti. Napr. uviedol, že až 90 % intelektuálov Spojeného kráľovstva a 80 % mladých ľudí nesúhlasí s brexitom. Podtrhol fakt, že nepomohlo ani varovanie ich vedcov. Totiž, všetci nositelia Nobelovej ceny žijúci v Spojenom kráľovstve, podpísali niečo ako otvorený list  kde upozorňovali na škodlivé dopady brexitu. Nepochodili. Vyhrali názory politických populistov, ktorých cieľom podľa neho, nie je nič iné, len naplnenie osobných túžob po moci. Tento vedec mal ale názor, že najneskôr do 10 rokov všetci v Spojenom kráľovstve zistia, že brexit bol jeden veľký omyl.

Mňa osobne  interesuje odchod len do tej miery, že Spojené kráľovstvo sa zasa raz ukázalo ako mocnosť, ktorá si myslí, že môže všetko na svete a že jej to musí vždy vyjsť. Ale svet sa zmenil, a je iný ako bol pred 47 rokmi, keď táto krajina vstúpila do EÚ. No podľa všetkého, oni od začiatku mysleli na tento krok, inak by si neboli nechali vlastnú menu a boli by požiadali o vstup do schengenského priestoru. Osobne sa mi tiež  nepáči, že aj keď sa svet, čím ďalej tým viac globalizuje, oni sa chcú toho procesu zúčastniť len ako jedinec, nie ako súčasť jednoliateho celku. Ono to asi ani s tým ich argumentom, že stále v EÚ doplácali na iné štáty, nebude až taká čistá pravda. Inak by tam neboli trčali 47 rokov. A na smiech mi pripadá ich tvrdenie, že vždy im záležalo na pevninskej Európe. Áno, ale len vtedy, keď videli, že im z toho niečo “kvapne”. (Mníchovská dohoda, rozdelenie Európy železnou oponou, rok 1968, 1989 atď.)

To, že tam boli 47 rokov, samo o sebe svedčí o tom, že z toho mali zaiste viac výhod než negatívov. Ale teraz, keď je celý svet v mimoriadnych turbulenciách a problémy sú všade, sa rozhodli odísť bez ohľadu nato, čo bude s ostatnými – hlavná vec, že oni sa spasia sami. Veru mne sa to tak javí. Rád by som dal do pozornosti aj to, že sú ostrovom a okolo nich sú len oceány a nebo. Čiže, možno okrem darov morí, sú v prípade krízových situácií, vo všetkom inom v závislosti na okolitom svete. Asi som v názore na brexit až veľmi skeptický, ale dejiny jednoznačne potvrdzujú, že veľké štáty skoro nikdy skutočne nezaujímal osud malých štátov, vždy hralo prioritu to aby oni, čo najmenej stratili a čo najviac získali – bez ohľadu na iných. Tak im Pán Boh pomáhaj. doko