Život

Kratučké ááách

medzi nádychom a výdychom.

Stojím pri Tebe

a zapaľujem plameň,

cez ktorý sa rozprávame.

Niečo už viem.

Ale Ty už vieš všetko.

Prišlo mi smiešne, akú

myšlienku si ku mne poslal.

Že život je ako pľuvanec v oceáne.

A niekto si ani ten nevie

poriadne vychutnať.

Zatiahnuť z plných pľúc,

nabrať poriadnu silu

a čo najďalej ho radostne vyfľusnúť

s bláznovstvom v očiach.

Že milióny ľudí sa miesto radosti

cez celý ten povzdych trasie

strachom z ničoho

a tak pustia len krátku, kolmú slinku,

aby náhodou nespravili prievan,

nevediac,

že bez vetra sú žijúcimi mŕtvolami.

Ďakujem za dnešný smiech.

Ďakujem za ................

A tak som Ťa dnes požiadala,

ak vieš viac,

pomôž mi nájsť v sebe silu

nech môžem nabrať do pľúc

čo najviac vzduchu.