Začínam pociťovať, že ma tento mesiac mení. Potrebujem na všetko vysvetlenia. Možno ani nejde o to, že by som niečomu nerozumela. Ja len chcem aby mi ľudia hovorili čo si myslia narovinu.
Možno potrebujem počuť dôvod, prečo nedepkárčiť, prečo sa mám ešte smiať, prečo mám ľúbiť a prečo mám veriť, že ľúbia mňa...
Trvalo mi niekoľko mesiacov, kým som zo seba spravila "človeka"... toho, ktorý sa nebojí povedať svoj názor, nebojí sa vystúpiť za niečo čomu naozaj verí, nebojí sa, že niekoho sklame. A práve teraz mám pocit, že som sklamala všetkých a všetko... všetko sa vracia aj keď je to neodvratne preč. Nič nemôžem zmeniť, tak načo je to stále tu...
Prečo je apríl taký škaredý :( a prečo všetko zhadzujem na ten mesiac, keď viem, že za to nemôže. On si nevybral kedy spravím ja svoje najväčšie omyly. Neponúkol mi svoje dni na to, aby som ubližovala.. a predsa som.
kurwa nevládzem...
Je to čudné. Nechcem byť sama, lebo vtedy je to príšerné. Keď som s priateľmi je to všetko v pohode, ale aj vtedy príde okamih, kedy sa vo mne všetko zasekne a akoby som to zrazu nebola ja.. každý úsmev, pohľad a každé ich mlé slovo sa mi zaryje do srdca a neuveriteľne bolí...
Snažím sa myslieť na všetko pekné čo je v týchto dňoch okolo mňa no z očí mi pomaly stekajú slzy. Bojím sa, že niesom silná, že môžem opäť všeto pokaziť.
Nedokážem sa už ani pretvarovať. V škole si už všimli, že som "iná".. ale ja nechcem vysvetľovať, nechcem hovoriť o tom, čomu sama nerozumiem....
Nevládzem všetko skrývať pred ľuďmi, ktorých mám najradšej, keď práve oni by mi mohli pomôcť, ale im by pravda ublížila veľmi...
Prečo? :( Hľadám odpoveď na otázku, ktorú som si za posledné roky položila nespočetne veľa krát a tá odpoveď je len vo mne.
Ja už nevládzem dýchať... veď práve pri nádychu to na hrudi bolí najviac...

Pekný deň