Mám rád písmenká. Čítam vždy a všade. A niekedy to platí aj tak, že: všetko. Mám mániu na rozčítané knižky. Čítam niekoľko kníh naraz. V posteli, v kresle, na stoličke, pri obede, na toalete, na terase a aj vo vani. V knižnici mám z toho totálny chaos. Písmená vláčim z miesta na miesto. Občas mi chýbajú záložky. Dcéra občas nejakú vyrobí ale keď ju založím už ju neviem nájsť. Chodím k lekárke - imunologičke a tá ma občas pošle k inému špecialistovi. Lekárske správy jej nedávam. Keby to bolo tak, že hneď s výsledkami nazad, to by ešte išlo, ale lekárka mi dôveruje. Nevracajte sa, doneste to na ďalšiu kontrolu. Medzi tým idem do Bratislavy a je po lekárskej správe. Aj minule mi chýbala. Ale aspoň som lekárke doniesol krabičky z liekov čo mi predpísal špecialista a čo som za ten čas pojedol. Dosť sa mračila. Že: takto mi to nerobte, ja tie správy potrebujem aspoň vidieť. Ale je to milá lekárka, vysvetlil som jej, niekde tá správa určite je. Robí mi asi záložku v knihe. Našiel som ju v Bratislave ( v knižke ) a už som ju lekárke aj dal. Mám v tých knižkách chaos. Raz za čas v nich objavujem dôležité veci. Dôležité záložky. Účty, šeky, správy a tak. V niektorých knihách mám záložiek niekoľko. Je to jednoducho tak. Všetko s písmenkami čítam. Steelovú ale nie. Hoci, celkom pravda to nie je. Prečítal som od Steelovej všetko, čo vyšlo do istého roku. V tom roku sa narodil Jožko T.

Ženina dobrá priateľka býva na samote. Ďaleko od dediny, ďaleko od mesta a ďaleko od kníhkupectva. Raz sme prišli na pár dní na návštevu. Ani si nespomínam či sme už mali auto. Ak áno zaparkovali sme, ak nie tak sme neparkovali. Zložili sme ruksaky. Bejka mala bábätko. Prvého chlapca. Jožka. Prišli sme na výpomoc. Žena na reálnu výpomoc a ja som prišiel kočíkovať. Aby sa žena mohla s Bejkou aj porozprávať. Je tam pekne. Aj počasie bolo dobré. Na kočíkovanie som sa tešil. Vždy mi ten uzlík zabalili, uspali sme ho ešte na dvore a neskôr už ani to nemuselo byť a vybral som sa. Mal som dve možnosti. Dlhú a krátku dolinu. Dlhú doľava od horárne, krátku rovno. Alebo naopak. Už neviem. Cesty sú v poriadku, dieťa trochu pohegá a pohegané dieťa spí jedna báseň. Pozeral som si prírodu. Vľavo stromy a vpravo stromy. Vľavo ešte potôčik. A stromy. Pekné. Trošičku jednotvárne. A vtedy mi to konečne došlo. Čo ja tu preboha budem robiť celé tie dni. Mašírovať prírodou s kočíkom. A písmenká? Písmenká žiadne. Úplne nepripravený. Vrátil som sa k horárni. Akože či netreba dieťa prebaliť a šprint ku knižnici domácich pánov.

Jožko ( starší ) má v knižnici všetko o prírode.  Najprv som uvažoval o Brehmovom Živote zvierat. Zväzok prvý – bezstavovce. Hrubé a ťažké aj na kočík. Síce do prírody ale kto by tam už len hľadal bezstavovce. Vľavo stromy, vpravo stromy a všade stavovce. Dievčatá už prišli na to, že malého netreba prebaliť. Odchod do dlhej a ( podľa slov mojej ženy ) na dlho. Ešte šprint na poschodie ku knižnici domácej pani. Príručky pre pedagógov, detská literatúra, učebnice, skriptá a ona. Danielle Steelová.  Poznal som tie knižky z výkladov kníhkupectiev. Čo už. Vpravo stromy, vľavo stromy a k tomu trochu romantiky. Zobral som prvú.

Ten letný týždeň som toho malého chlapca kočíkoval s Daniellou. Dlhú dolinu som prešiel veľa krát. Krátku nespočítateľne krát. Neviem, čo sa tam dialo. Medvede som si nevšimol, líšky ma obišli. Prežil som romantický letný týždeň. Nepamätám sa na jediný názov knižky, jediná postava mi neostala v hlave, netuším o čom to bolo ale prečítal som to všetko. Od prvého do posledného písmena a záložky som nepotreboval. Len som sa ráno zobudil a nech dievčatá hovorili čo len chceli vyžiadal som si kočík a dieťa. Na počasí nezáležalo. Nech sa dieťa otužuje. Pod pazuchou Daniella a čakala nás prechádzka. Do horárne som sa vracal len na stravovanie a prezlečenie vyheganého chlapčeka. Čítal som si potichu. Naspamäť som obchádzal všetky diery a popadané stromy. Čítal som pri obede, pri večeri a aj v noci, keď už chlapča spalo definitívne. Existovala len jedna výnimka z letného kolobehu. Keď som náhodou v strede Dlhej doliny dočítal jednu knihu a nemal som druhú. Otočka a šprint k horárni. Po novú Daniellu.

Bea ich mala v knižnici možno desať. Nekúpila vraj ani jednu. Dostávala ich do daru od návštevníkov horárne. Prvú niekto daroval a potom niekto ďalšiu a tak sa tam stretli. Už to bola ich doba. Žmurkali z výkladov. Ja som sa to leto prešiel so všetkými. Dlhou aj krátkou dolinou. Vyčítal som z nich každé slovo. Kde sa jeden príbeh končil, druhý sa začínal. Ten gemerský letný týždeň som prežil s Daniellou. Od rána do noci. Moja žena o tom vie.