Z neďalekého lesa vybehlo niekoľko oviec. Keď podišli bližšie, zablysli sa im však tesáky. Vlky!  Barany stiahli obkolesenie okolo stáda a pripravili sa na útok. Neskoro...
Vlci boli rýchlejší a urobili klin doprostred stáda, rozdelili ho a niekoľko oviec rozohnali. Zdesené ovce z tej časti stáda, do ktorej vlci udreli, zistili, že aj medzi nimi sa už pred útokom skrývali ďalší, rozutekali sa na všetky strany. Barany sa ale spamätali včas, aby zachránili zvyšok stáda. Zomkli sa k sebe a svoje mocné rohy vytrčili proti vlkom.
Vlky ustúpili.

Po útoku a zrátaní strát zavládol v stáde smútok. Staré barany sa rozhodli. Už nikdy viac!
Postavili ohradu z pevných brvien okolo celého stáda. Ohradu, cez ktorú sa vlci nedostanú. A všetky ovce uverili, že sú v ohrade v bezpečí. Barany presvedčili všetky ovce a jahniatka, že tam vonku je zlý svet plný vlkov. Pásť sa treba vo vnútri ohrady, v košiari.

Niekoľko oviec však prichádzalo z času na čas k brvnám ohrady a so zdvihnutými hlavami sa snažili rozoznať, čo je to za zvuk zďaleka. Potom to pochopili.
Prišli za starými baranmi, ktoré dozerali na bezpečnosť stáda a povedali im:
- Počuli sme hlas pastiera. Čaká nás za kopcom na čerstvej paši. Začuli sme ho.
- Nie, to je nemožné, von z ohrady sa nesmie ísť, obchádzajú nás vlci, to je číra samovražda. Pôsobíte zmätok, nerozprávajte také veci, - odpovedali barany.
- Keď pôjdeme spolu, ochránime sa navzájom. Veď rohy máte silné a aj nám, mladým baranom, už mocnejú.
- Nie!, - zaznela definitívna odpoveď.

Asi je všetkým jasné, o čom som písal podobenstvo, ale dovoľte mi vysvetliť prečo som ho napísal a ako súvisí s nadpisom článku, duch rozdelenia.

Duch rozdelenia je duchovná mocnosť. Pod slovom duchovná mocnosť si môžeme predstaviť niečo ako štát. Je to zoskupenie démonov, ktorí majú vytýčený spoločný cieľ. Nedajte sa zmýliť, že démoni nevedia ťahať za jeden povraz. Aj v tom mužovi posadnutom Légiou ich bolo mnoho spolu.
Keby démonická armáda bola úplne nejednotná, nič by nedokázala. Démoni vedia, čo je jednota. Ako inak by ju vedeli ničiť?

Rád by som vám povedal, ako ja verím, že pôsobí duch rozdelenia v cirkvi. Túžim, aby ste vedeli, že nemám chuť útočiť na žiadny zbor, a zároveň by som bol rád, keby každý mal slobodu preskúmať sám seba a svoj zbor, ako na tom je.

Prvým a zjavným pôsobením je rozdelenie veriacich prostredníctvom zmätku, prostredníctvom slova, ktoré prináša rozdelenie v názoroch, pôsobí vzburu. Toto mnoho kresťanov rozoznáva, obzvlášť vodcov.

Prirodzená reakcia cirkvi je, že po takomto nájazde ducha rozdelenia, sa cirkev, hoci pozraňovaná, zomkne bližšie k sebe, aby sa veriaci uchránili ďalších útokov. Začne dbať na jednotu, kázať jednotu a vybuduje ohradný systém, ktorým sa snaží zabezpečiť ochranu proti vlkom, či už tým, ktorí prichádzajú zvonka, ako aj tým, ktorí by mohli povstať spomedzi stáda.

Takýmto systémom môže byť napríklad (a zväčša) učenie o jednote, keď napríklad z kazateľne počujete miliónkrát citáciu veršu vytrhnutého z kontextu a skrátený na„neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako majú niektorí vo zvyku“.

Alebo systém ako udržať veriacich v jednote služby prostredníctvom organizovaného obradníctva, povinnej služby, či vytvorením viditeľných aspektov pôsobenia, ktoré útok odhalia v zárodku, aby ho bolo možné zastaviť a zničiť. Vytvorí zabehnutý systém princípov, podľa ktorých je správne sa správať.

A nevedomky práve týmto všetkým jednaním, nazvime to pravým slovom – vytváraním si zákona (princípov), sa cirkev nevedomky dáva oklamať duchu rozdelenia a vskutku sa ním nechá poviesť.

Prečo to hovorím?
S učením o jednote, ako ho cirkev zväčša prezentuje a totiž s jedným jeho aspektov, keď cirkev verí, že každý, kto prehovára slovom súdu, slovom, ktoré rozdeľuje (súd oddeľuje), slovom nepríjemným pre mnohých poslucháčov, slovom, ktoré nabúrava zabehaný systém fungovania zboru, prichádza v duchu rozdelenia, tak práve s tým mi totiž neladí Ježišovo vyhlásenie

Mt 10.34-36 Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem; nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s materou, nevestou so svokrou. A nepriateľmi človeku budú vlastní domáci.

alebo:

Lk 12.51-53 Myslíte si, že som priniesol mier na zem? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz piati v jednom dome budú rozdelení; traja proti dvom a dvaja proti trom: rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi; matka proti dcére a dcéra proti otcovi; svokra proti neveste a nevesta proti svokre.

Nesmierne opovážlivé vyhlásenie od osoby, ktorý prináša jednotu. Boh pokoja prináša meč? Ako to ide dokopy s jednotou?

Dovoľte mi povedať rozhodujúce vyhlásenie k tomu, ako pôsobí duch rozdelenia v cirkvi vo svojej slizkej pretvárke:

Duch rozdelenia hlása a káže jednotu cirkvi!!!

Prečo? Pretože nahučí do ľudí falošnú predstavu o tom, čo je jednota, ktorú chce Boh mať v cirkvi. Keď cirkev nechápe jednotu podľa Božieho srdca, ľahko sa dá zviesť do jednoty falošnej.

Aký je medzi nimi rozdiel?
Jednota podľa Božieho srdca je taká, pri ktorej je každý jednotlivec vedený primárne do jednoty s Ježišom Kristom, do jednoty s Duchom Svätým, kdežto falošná jednota hlása potrebu byť v jednote s cirkvou.

Pri rozhodovaní o Ježišovom ukrižovaní dospeli k jednote predtým dvaja úhlavní nepriatelia – Herodes a Pilát. Prakticky celé Nemecko sa zjednotilo v ťažení fašizmu proti zvyšku sveta.
Existuje jednota bez Krista! A cirkev do nej môže ľahko vpadnúť, ak odmietne slovo, ktoré jej Boh posiela, aby ju napravil, len preto, že je pre ňu nepríjemné a oddeľuje ju od zabehaného systému fungovania.

Božia jednota prichádza opačným smerom – skrze to, že každý jednotlivec je volaný Duchom Božím do jednoty s Ježišom Kristom! Jednota cirkvi bude potom ovocímjednoty všetkých jej veriacich s Kristom.

Ak lipne nejaký zbor na jednote samotného zboru, veľmi ľahko ho duch rozdelenia odvedie od jednoty. Stačí mu na to pár okatých útokov, a zbor sa sebaobranne uzavrie do ľudskej jednoty. A duch rozdelenia má, čo chcel – rozdelil veriacich od Ježiša Krista. Taký zbor už nie je nebezpečný...