UVOD
Ja som cisto mestsky chlapec. Milujem mesto!! A preto sa vzdy potesim, ked idem niekde do city, ktore je vacsie ako Trnava. No a na Pariz som sa tesil, tak od zaciatku tohto roka (teda 2007). Ale ako to vzdy byva, ked sa moc na nieco tesim, tak to vacsinou nedopadne tak dobre ako by malo. Tento rok som mal Bc.statnice. A tak som sa nechcel rozptilovat myslienkov na Paris. A co horsie, ze by som nebodaj nespravil statnice! No ale nastastie vsetko vpohode dopadlo. Som uz pan Bacil. A tak som sa skoro beztrstne mohol tesit na tych par dni v hlavnom meste Francuzska. Odchadzali (teda ja a zbytok rodiny) sme den po mojich promociach. Vyuzili sme sluzby jednej nemenovanej cestovky (nemenovanej preto, aby som tu nahodou nerobil reklamu, lebo s ich sluzbami sme boli nastastie spokojni). O druhej poobede sme z Trnavskeho myta vyrazili smer zahranicie. Velmi som sa tesil, lebo sme isli poschodovym Neoplanom a ja som sedel presne nad vodicom. Skvele miesto na fotenie. No na noc ma uz optimizmus presiel, kedze bolo vonku chladno a tak nam pekne od okna tahal chlad. No a este jeden horsi problem. To su moje dlhe nohy. Ani neviete ake su to strasne muky, ked uz neviem ako a kde si ich mam poukladat, napr vo vlaku ci na prednaskach. Ako keby to dimenzovali iba na malych ludi. No a si predstavte 14 hodin cesty do Pariza som sa tam vseliako skladal a tak. Uz nikdy sediet uplne v predu. A este lepsie, nikdy uz busom na taku dialku.
PRVY DEN
No noc som nastastie prezil. Aj pri (v uvodzovkach) skvelom filme Nevesta na uteku. Asi pol hodku pred Parizom nas vysadili na dialnici na klasicku ocistu. No a potom to zacalo. Pomaly sme vchadzali v zapche do Pariza. V dialke registrujem zname budovy Kniznice v tvare styroch otvorenych knih. A potom aj ine zname vecicky. Az sa dostavame na Place de la Concorde. Tu to vsetko zacina. Kedze sme uz kazdy z rodiny v Parizi boli, tak sme si povedali, ze preco neist konecne raz spolu a ist pozriet len to best. Takze tu na Concorde sme sa odtrhli od grupy a z mapou v ruke a aj zo znalostami francuzstiny a aj s predchadzajucimi skusenostami z minulych troch navstev Pariza sme sa vydali ku katedrale Notre Dame. Takze zo sluzieb cestovky sme vyuzili iba dopravu a obytko. Program som vymyslel prosim-pekne JA! No tak sme hned vtrhli do metra, kupili si trojdnove listky na RATP. Samozrejme, kym sme vobec pochopili system vkladania listkov do zariadenia do metra, tak to chvilu trvalo. Teta predavacka sa musel pri pohlade na nas pekne bavit. Tak no sedla vo velkomeste ;-). Nasadli sme na M1 a vystupili sme pri Hotel de ville (teda radnica). (M1, ako aj este par dalsich liniek metra jazdi na pneumatikach, takze je to trosku iny zazitok ako ostatne kolajove linky)Odtial ku Notre Dame. Inac pocasie vyzeralo pri prichode tak vseliak. Cez noc prsalo. Ale v Parizi sa nastastie umudrilo a cely pobyt nam vysiel. No ale podme spat. Mrkli sme mohutnu Notre Dame a prchali dalej. Spat okolo radnice, ale dalej na krasnucke namestie Place des Vosges. Nadherne kludne namestie obklosene krasnymi domcekmi. Dalej sme isli na namestie Bastille. Odtial spat na M1 kuknut este Centre George Pompidou. To je ta budova z potrubiami zvonka. No a potom opat na M1 aaaaz do mrakodrapovej stvrte La Defense. Tak z tej som vzdy ohromeny. Vystupili sme na Esplanade de la Defense. Takze sme si celu defense pekne peso presli. Clovek si pripada ako v New York City. z rozdielom, ze tu ale vidite napr aj Vitazny obluk na jednom konci a velku Archu na druhom konci. Pred La Grande Arche bola prave nejaka vystava soch, niektore aj vietor pozhadzoval na zem. Neprehliadli sme budova v tvare perly, ci velky palec. No a samozrejme La Grande Arche, odkial je krasny vyhlad. Potom sme nasadli a RER A a vystupili sme na namestii Charles de Gaulle. Prezyvaneho L Etoile, kedze ma tvar hviezdy, vstupuje/vystupuje z neho 12 ciest. No a strede tejto velkej hviezdy je kruhovy objazd, asi najchaotickejsi na svete. A v kruhovom je znami Arc de Triomphe. Od Vitazneho obluku sme isli po Champs Elysee. Najdrahsie znacky oblecenia a ine drahotinky, to je tato avenue. No a koho ze sme tam nestretli; Slovenskeho Risa Muller aj z dcerou (no vyzeral ako troska). Na chvilocku sme posedeli v parciku a potom sme nasadli na M13, smer Place de Clichy. Ach, bez metra by sme boli uplne strateny. Od toho namestia je len kusok od Montmartru. Teda kopceka, kde sa nachadza bazilika Sacre Couer. Nadherna biela, velka (Prechadzame aj okolo Moulin Rouge). Samozrejme ze sme sa k nej vyviezli na pozemnej lanovke, kedze to bolo v ramci RATP. aj ked to cakanie na nu bolo dlhsie, ako keby sme slapali peso. Nadherne vyhlady na mesto vas ohromia. Potom sme si to este rezli na Place du Tertre. Teda to namesticko so samymi umelcami, ktory vas namaluju, alebo urobia vam karikaturu, ci vas profil vystrihnu z papiera. No uchvatne! A znova sa presuvame do metra. Fakt skvely vynalez. Pariz by bol bez neho asi viete kde... Aj ked nie je zas pravda to, ze ked zbadate niekde Metropolitan, ze len zbehnete kusok dole po schodikoch a ste uz v metre. To nie. Pekne sa este nachodite v labyrintoch v podzemi, kym zacitite zavan prichadzajuceho metra. No ale kde sme to skoncili? Takze sme v metre, nasadame na M12. A zniceny sa vezieme, tam kde sme rano zacali, teda na Concorde. Odtial si davame pesiu jazdu po super ulici Rivoli, hlucnej, rusnej, uzasnej. No a nedaleko Musee du Louvre uz cakame na vecerajucu vypravu zo Slovenska. Nastastie sme sa v pohode nasli. Nasadli do busu a okolo 10 vecer sme uz pri hoteli. Hotel sa volal Jardin de Paris a bol v casti Boulogne-Billancourt. Okrajova cast srdca Pariza. Cize nie niekde uplne na kraji Pariza ako napr Hotely Formula. Uz len lahnut a spat a tesit sa na este lepsi den, ktori na nas caka. Len tak medzi recou, tak kupelne z WC a sprchov bola taka malicka, ze tusim aj vo vlaku byvaju vacsie.
DRUHY DEN
Tak rano okolo tej osmej sme sa zajvili na ranajkach. Forma svedskych stolov, takze sa sa napapali dosytosti. Este sme si potom zbehli do Monoprixu na nejake tie vecicky na jedenie cez den. No a nasadli sme na M9, smer Etoile. Tam sme presadli na RER, smer Marne la Valee, teda Disneyland Paris. No ale kedze sme mali RATP listky iba na urcite pasma, tak sme museli v Neuilly-Plaisance vystupit a dokupit si listok az na konecnu. Kedze sme boli styria, tak sme si kupovali 8 listkov. No al na nase prekvapenie sme ich dostali az 10. Nechapali sme. A tak sme sa opytali tety, ze preco, zaco, naco? Ani pofrancuzsky, ani poanglicky sme na prvy sup nepochopili, ze to je proste taky bonus, alebo proste, ze tak lacnejsie predavaju 10 listkov. Vidite! Dva listky naviac a kolko chaosu. No ale uz je dobre. Uz sme v RERku (inac boli to poschodove supravy, ziadny nase pantografy). No okolo 12 sme na stanici v DLP. Odtial sme sa vydali do Disneyland park. Na navstevu Walt Disney Studios sme cas nemali. Deturence uz nazhavene. Atmosfera Eurodisney tam srsala z kazdeho. Na listky nastastie nebola rada, tak sme po chvilke vtrhli do parku. Hned tam na nas vybafol slavnostny vyrocny sprievod, kedze tento rok ma DLP 15 rokov. Takze bolo na co pozerat. Tak sme pomaly postupovali po Main Street USA, dychajucou atmoskou starej Ameriky. Na Central Plaza odbacame do DiscoveryLandu. Tam sa hned hrnieme na moju najoblubenejsiu atrakciu, teda na Space Mountain: Mission 2. Po priblizne hodinovom cakani v dlhej rade, pri zvukoch vreskotu a skrekotu ludi na atrakcie, sme sa konecne usadili do vlacika. Pomaly rozbeh, ale potom to prislo. Vystrelilo nas to vysokou rychlostou smerom hore. To je ale nic oproti tomu, ked zacitite to, ze teraz klesat prudko, skoro az volnym padom. Milujem ten hnusny pocit v zaludku, ked sa krcovito drzim bezpecnostneho zariadenie, ktore som mal cez hrud. Ta uplna bezmocnost, ako vas to rychlo taha dole. No a potom klopene zakruty, ktore vam tlacia na hlavu do stran. Sem tam zacitite, ze idete asi aj dolehlavinou. Kedze som zabudol spomenut, ze cela drahy idete viacmenej v tme, teda akoze ste vo vesmire a semtam sa mihne nejaka ta planetka, ci hviezda. No proste uzasne. Fajnovucko sa tam da vykricat sa. Aj ked vtedy som to nejako nepotreboval. Opustame tuto atrakciu, pozerame tematicke vecicky v parku a presuvame sa dalej cez FantasyLand. To je hlavne pre male deturence, takze tam sme len mrkli atmosku a isli dalej. Videli sme bludisko, ci velku fazulovu stonku. No ale uz sme v Adventureland. Ideme si cvaknut Fastpass na Indiana Jonesa a staviame sa do rady na Piratov Karibiku. tiez asi po polhodinke sa usadame do lodicky. Obdivujeme vydarene pohybujuce sa figurinky. Smejeme sa, sem tam nas ospliecha aj dajaka ta bomba padajuca do vody. Fakt vydarena atrakcia, pre take kludnejsie povahy. Utekame na Indiana Jones and the Temple of Peril. Len tak tak stihame fastpass. Po 10 minutkach sme vo vozicku. Ked som bol v Disneylande pred 6 rokmi, tak tato atrakcia jazdila este backward, teda sedeli ste chrbtom v smere jazdy. Teraz teda isla klasicky, ale aj tak je to tiez paradny zazitok, ked vidite ake zhupy vas cakaju a hovorite si, ze na co ste tam vobec isli. Po Indianovi Jonesovi sme este mrkli Piratsky ostrov a tak. Dalej sme isli do FrontierLandu. Isli sme okolo Big Thunder Mountain a videli sme, ze je momentalne pokazeny. Ludia tam cakali, ale vlacik nikde nesiel. Ale sak pre istotu sme si cvakli Fastpass, ze keby daco. No a na tom fastpasse nam vyhodilo cas 20.00. Hmm takze uz je jasne ze s tou drahou nieje nieco v poriadku. Postupovali sme dalej. Nateseny sme isli do strasidelneho domu Phantom Manor. Uz len jeho vzhlad z vonku vyvolava zvlastne pocity. Nastastie tu bolo malo ludi, takze sme hned isli do vytahu. Ten sa zacal rutit prudko dole. Samozrejme vsetci ludia zacali vrieskat. Vystupili sme a nasadli do vozickov. Tie nas pomalicky povozili po celom dome. Vzdy nas pekne otocili na tu stranu, na ktoru bolo treba sa pozerat. Tento strasak nie je o tom, ze tam na Vas vybafuju strasidla a vy sa lakate. Je to skor o takych zaujimavych scenach strasidelnych. No jednoducho vsetkym odporucam! Potom sme isli na parnicek. Ludi islo straasne vela. Ale podarilo sa nam dostat sa najvyssie. Jazda bola vyborna. Po parnicku sme sa vidali naspat do Discoverylandu, kde sme isli na Autopiu. Vysse hodinove cakanie bolo uz neznesitelne. Ja som si medzi tym odskocil este raz na Space Mountain. Vratil som sa akurat v cas, ked uz nasi issli nastupovat do auticka. No ale tato atrakcia nas najviac sklamala. Ja som bol na nej prvy krat a asi aj posledny. Jazdilo sa na autach so spalovacim motorom a automatickou prevodovkou. Aby ste nevybehli z cesty, tak auticko bolo vedene v takej kolajnicke. No ale ovladanie auta bolo strasne. Stale vybocovalo bud na jednu alebo druhu stranu. Takze ste s tym isli ako zo starou skodovkou. Sklamani sme isli mrknut Big Thunder Mountain, kedze uz bolo okolo 20.00 a teda verili sme, uz hu opravili. Wow, opravili ju. Tak sme sa ponahlali. Po 10 minutach sadame do vlacika. A bola to asi najlepsia bodka za tymto vyletom. Fakt skvela draha, ziadna nervy drasajuca, taka pohodovka. Potom sme hned leteli von z DLP, na stanicu, presnejsie na RERko, kedze sme mali o 22.00 este na plane plavbu lodou so zbytkom nasej Parizskej vypravy. RERko islo za chvilku, aj sme si nastastie sadli. A uz len spracovavali skvely den. Vystupili sme na Etoile, kde sme prestupili na M1 aby sme sa kusok previezli na Franklin D. Roosvelt. Tu sme prestupili na M9 a v stanici Alma Marceau sme vystupili. Ocitli sme sa pri Pont de l Alma, kde je okrem velkeho ohna zo sochy slobody aj miesto nestastia princeznej Diany. Eiffelovka bola uz osvetlena, dokonca aj nadherne blikala. Peso sme presli do pristavu a pomaly sa usadili na lod. Uz bola inak pekna kosa od Seiny. Na prekvapenie sme zbadali zybytok nasej vypravy prichadzaujcich na lod az po nas. V co som teda ani nedufal. Takze to super vyslo, teda nemuseli sme sa trepat na hotel metrom, ale mohli sme ist pekne s nasimi busom. Plavba bola uzasna, pomalicky sa zotmievalo (fakt este okolo 22.00 bolo este dost svetlo). Po dvoch hodinach plavby sme boli aj radi ze uz ideme na hotel, lebo sa velmi zozimilo. O 1.00 sa dostavame na hotel a zniceny hned zaspavame.
TRETI DEN
A je tu posledny den v Parizi. Davame si znova bohate ranajky. Ale musime cakat na zbytok vypravy, kedze uz vlastne opustame hotel a musime si dat veci do autobusu. Takze preto vyrazame az po 10.00. Autobus nas vyhodi pri Musee du Louvre. Len si pri nom pofotime a klasicky metrom sa dostavame az do mrakodrapovej stvrte La Defense. Ale nevychadzame z podzemia, ale hladame stanicu regionalnych vlakov (Transilien). Nasim cielom je park France Miniature, ktory sa nachadza asi 50 km od Pariza. Nastupujeme do poschodoveho vlaku s nazvom Defi. Po takej hodinke sme v mestecku La Verriere (nedalekou Versailles). Presadame na miestny SQYbus, ktory nas dovezie priamo ku parku. Zacina trosku mrholit, ale len kratko. Moc ludi tam nie je, takze sa mozeme spokojne tulat po parku. Tento park je v tvare Francuzska a teda nachadzaju sa tam najdolezitejsie pamiatky a stavby Francuzska. Takze sme napr. videli Saint Tropez, Alpy, Pevnost Boyard, ci Lourdes. No ale bol som mierne sklamany, kedze som v tom parku bol pred 6 rokmi, lebo bol ten park zanedbany. Nic noveho tam nepribudlo, skor to bolo horsie a horsie. Osarpane, TGV vykolajene niekde v zakrute. No sklamalo ma to. samozrejme ze aj Pariz tam bol zmenseny. No ale je jasne ze uz tam nikdy nepojdem. Okolo 15.00 nasadame naspat na vlak s nazvom Poro. Ten nas dovezie zas na velku stanicu Gare Montparnasse. Cestujeme este lepsim poschodovym vlakom, kde je uplne bezne, ze je na sirku az 5 pohodlnych sedadiel. Zase tak za hodinu sme v Parizi. Na stanici mrkam jednym ockom na vlaky TGV, ale kedze nie je casu nazvys, tak musime prchat dalej. Opustame tuto megastanicu a hladame vstup do metra. Pri stanici sa nachadza aj najvyssia budova Pariza Tour Montparnasse, 59 poschodova krasna budova. Po dlhsom hladani a bludeni v podzemi sa dostavame ku M6. Vystupujeme na Bir-Hakeim, teda kusocek od La Tour Eiffel. Velmi vzruseni sa k nej blizime, fotime ju ako sa k nej stale blizime a uchvacuje nas jej monumentalita a velkost. Prichadzame pod nu, kde uz vidime veeelmi dlhe rady, smerujece ku kazdej z jej noh. Bolo okolo 17.00 hodin a my sme boli dohodnuti, ze na Concorde si pre nas pride bus. Tak sme sa teda neradi museli zmierit s tym, ze na Eiffelovku sa nepojde. V duchu si hovorim, ze sme sa mohli vykaslat na Miniaturne Francuzsko, kde sme zabili kopec casu aj cestovanim. No ale kto mohol vediet, ze to bude take zanedbane. Co uz. Tak som aspon Eiffelovku pofotil zo vsetkych stran ako sa len, slniecko mi pomahola v krasnych osvetleniach. Takze tak po hodine pomalicky odchadzame smerom na Trocadero (Palais du Chaillot). Odtial si vychutnavame krasny vyhlad na vezu. Aach, vydrzal by som tam aj cely den. Nasadame na nase posledne jazdy metrom. M9 a potom M1 sa dostavame na ulicu Rivoli. Tu je to kusok ku Place Vendome, nadhernemu namestiu s hotelom Ritz. No a odtial uz len na namestie Concorde. Pomaly sa zgrupuje cela nasa turisticka vyprava. Okolo takej 20.30 uz sme vsetci nasackovany v nasom Neoplane. A smutime za Parizom. Cesta bola lepsia, lebo sa uz oteplilo. Nejako som prezil noc. A okolo obeda sme naspat na slovensku, na Trnavskom Myte. Uz len cesta na Hlavnu stanicu, cesta vlakom do Trnavy a sme doma.

Tak cely vylet bol nadherny! Aj ked uz do buducna viem, ze kam asi nepojdem a na co si vyhradim viac casu. Ale nelutujem, lebo pocasie nastastie vyslo. A nikomu sa nic nestalo. A teraz uz len doma na PC pozeram vysse 800 fotiek a vysse 50 videi, ktore sme za tych par dni spravili.