Keď slová ľudí besne hryzú,

a mnohí štekajú miesto psov,

dovolím si v sebe zmiznúť

pred bitkou mrazivou a zlou.

Keď v hlave vláčim ťažký náklad,

keď si hryziem do jazyka,

ak začne príliš svrbieť,

v duchu hovorím:

Dýchaj, to je základ.

Zlo sa ťa nedotýka.

Ak nemáš komu,

vyžaluj sa vŕbe.

Keď v myšlienkovom ohni horím,

keď dušu páli mnoho tém,

zoblečiem mysli šaty

a nahú chladím

v snovom mori.

Takto ju hladkám,

Takto to chcem!