Človek má v istom zmysle slova navrch nad ostatnými zvieracími druhmi. Osobne si ale nemyslím, že tým má aj právo vyčerpať, vyťažiť, vypumpovať, vybrakovať a využiť všetko čo na Zemi nájde. Preto ma zaujalo – dosť emotívne – vyhlásenie nášho fiko-premiéra, že o lesy sa majú starať odborníci. Keďže za všeobecného aplauzu vyriekol tieto slová na zhromaždení lesníkov, dedukujem, že týmito odborníkmi myslel lesníkov.

Boli to zrejme lesníci vychovaní generáciou odborníkov, ktorých napadlo zalesniť Tatry monokultúrou smrekov. A potom pri prvej väčšej búrke šla polovica Tatier k zemi. Odborníkov na prírodu, ktorých za Komanča napadlo vyklčovať kosodrevinu v stredných polohách, aby bolo kde ovce pásť. Teraz tam ostali akurát holé, nevyužité plochy, kde sa nič neuchytí a ktoré čakajú na eróziu.

Ani sú totiž odborníci a odborníci. Nepochybujem, že lesníci vedia čo robia. Problém je v tom, že ich predstava ochrany prírody spočíva v ukočírovaní prírody tak ako sa to hodí človeku. Pretože ruku na srdce, príroda – keď si dovolím personifikovať – tu bola pred nami a nech už človek vymyslí čokoľvek úbohé, prízemné a choré, príroda tu bude aj po nás. Ona našu ochranu rozhodne nepotrebuje. Pravda rozdiel bude v tom, či po nás ostanú len baktérie, alebo aspoň niečo veľkosti nechta.

Ak ochrana prírody, tak potom založená na nezasahovaní, neťažení, nestrieľaní a nevstupovaní do vyhradených pásiem. Koniec-koncov chrániť treba vždy pred človekom. Ešte som nepočul, že by sa Greenpeace pustil do ochrany antilop pred útokmi levov...

Nemienim sa púšťať do právnej roviny ťažby kalamity v chránenom pásme. Nie je mi to treba a ani sa tomu nerozumiem. Ale čisto po významovej stránke mi príde protikladné, keď minister hospodárstva povie vetu vo význame: V bezzásahovom pásme musíme ťažiť kalamitné drevo, aby sme ochránili prírodu. Obávam sa, že v tomto prípade ide o ochranu takého stavu prírody, z ktorého vykúkajú chechtáky...