Na jednom pracovisku, ktoré patrí do sféry zákona o výkone práce vo verejnom záujme, nadriadený organizačný stupeň požadoval od svojich podriadených zložiek spracovávanie súhrneho zoznamu o práceneschopných zamestnancoch. V zozname sú údaje o mene a priezvisku zamestnanca, obdobia práceneschopnosti, miesta pobytu počas práceneschopnosti a meno a priezvisko lekára, ktorý práceneschopnosť vypísal. Otázka znie. Môže takýto zoznam zamestnávateľ viesť?  Najprv si teda priblížme niekoľko základných ustanovení z niektorých, príslušných právnych noriem.

1. V Zákonníku práce je Čl. 11, ktorý výslovne stanovuje: .... „Zamestnávateľ môže o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalifikáciou a profesionálnymi skúsenosťami zamestnanca a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú zamestnanec má vykonávať, vykonáva alebo vykonával.“

2. Zákon 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v § 8 ods.1 uvádza: ... „ Spracúvať osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v politických stranách alebo politických hnutiach, členstvo v odborových organizáciách a údaje týkajúce sa zdravia alebo pohlavného života, sa zakazuje.“

3. Áno, zákon 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, pozná aj výnimky z obmedzení pri spracúvaní osobitných kategórií osobných údajov. O nich sa píše v § 9 takto: ... „ Zákaz spracúvania osobných údajov ustanovený v § 8 ods. 1 neplatí, ak dotknutá osoba dala písomný súhlas na ich spracúvanie alebo, ak spracúvanie vyžaduje osobitný zákon, alebo spracúvanie je nevyhnutné na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby, alebo inej fyzickej osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony alebo je fyzicky nespôsobilá na vydanie písomného súhlasu, a ak nemožno získať písomný súhlas jej zákonného zástupcu, alebo ide o spracúvanie na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti a na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia, ak tieto údaje spracúva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, zdravotná poisťovňa alebo Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou alebo ide o spracúvanie v sociálnom poistení, v sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, na účely poskytovania sociálnej pomoci alebo pomoci v hmotnej núdzi, alebo je spracúvanie nevyhnutné na účely plnenia povinností alebo uplatnenie zákonných práv prevádzkovateľa zodpovedného za spracúvanie v oblasti pracovného práva a v službách zamestnanosti a ak to prevádzkovateľovi vyplýva z osobitného zákona.“

 4. Zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou ( § 13 Zákonník práce).

Záver: Odpoveď na otázku položenú v úvode príspevku si podľa citovaných ustanovení môže už dať aj každý sám. Pre tých, čo to chcú mať čierne na bielom je takáto odpoveď. Zamestnávateľ nesmie takýto zoznam vôbec viesť, lebo sa dá ľahko zneužiť. A aby k tomu nedochádzalo, pomôcť by mali aj príslušné krajské inšpektoráty práce a úrad na ochranu osobných údajov. Úrad totiž za takýto správny delikt môže uložiť pokutu od 1 666 € až do 333 193 € (§ 49 zákon 428/2002). Ostáva len veriť, že slušní zamestnávatelia si nájdu iný, zákonný spôsob na znížovanie práceneschopnosti svojich zamestnancov. Príjemný deň praje doko.