ale prosto toto ráno bolo iné. Vonku bol nízky tlak. Krútila sa mi hlava a cítila som sa zvláštne. Najradšej by som zmizla z tohto sveta, pokiaľ by to neprešlo. Veď ja som nikdy nevšímala počasie! Vždy som sa snažila nevnímať vonkajšie vplyvy, a ani tie vnútorné, len ísť stále za svojím, nenechať sa odradiť ničím. A už vôbec nie takými blbosťami ako je nízky tlak. Keď som si predstavila že o hodinu musím byt v redakcii, v tom stálom zhone, s tými bláznami a musím písať... Strašná predstava. Tak som radšej vletela rýchlo pod sprchu.

Ako na seba hľadím v zrkadle, zisťujem, že dnes jeden z tých horších dni moje fyzickej krásy. Rozhodla som sa zbytočne nestrácať čas make-upom. Dnes som nemala náladu. S heslom “len prežiť dnešný deň“ som zabuchla dvere a vybrala som sa do svojej úžasnej práce, ktorú tak milujem. Sú to len tri zastávky. Preto som tu chcela bývať. Povodne som sa mala každé ráno do prace ísť pešo, poprechádzať sa., uvolniť si myseľ, nabrať energiu...Boli to pekné plány, žiaľ realita je iná. Radšej si ráno o 10 minúť dlhšie pospím. Nikdy som sa nevedela držať svojich systematických plánov, ale už som sa s tým zmierila a život ide ďalej.

V redakcii už beží všetko na plný plyn. Stroho sa pozdravím s ľuďmi čo vidím a rýchlo idem k svojmu stolu. “Zas blbá nálada?“ oproti mne si sadá Nikola a pomaly pochlipkáva svoju ranú kávičku. Nikola je fotografka . Je to fajn dievča. Tento týždeň to budú tuším dva mesiace, odkedy pre Plus 7 dni píšem.Za ten čas sme sa s Nikolou dosť spriatelili. Samozrejme alkohol a party robia svoje. Keby so mnou nepracovala, neviem ako by to tu bolo bez nej. Myslím že je to len ďalšie plus , keď máte v práci niekoho kto vám kryje chrbát a dá sa naňho spoľahnúť. Ľudia , alebo skôr moji rodičia, mi vždy radili aby som v práci radšej nikomu nedôverovala, lebo ľudia sú svine. Majú pravdu Z toho čo som tu mohla vidieť to môžem len potvrdiť. Ale s Nikolou je to iné. Našťastie nie sme obidve novinárky. V redakcii sme najmladšie. Väčšina redaktorov sú starí , namyslení chrenovia.