A na šiesty deň stvoril Boh človeka. A Adam dýchal, žil, a Boh sa naň pozeral s ľúbosťou. Vravel si: "To je dobré."

K večeru sa však Adam začal sťažovať. Nariekal, že sa nemá s kým deliť o radosť. A Boh pochopil a stvoril ženu.  A s úľubou sa díval, ako sa Adam a Eva milujú a radujú. Vravel si: "To je dobré."

Na siedmy deň Boh odpočíval. Ľahol si na nebeský oblak ako na veľký, pohodlný diván, tešil sa zo svetla a tmy, zo vzduchu a vody, zo zeme a ohňa, tešil sa vtáctvu a zverstvu, tešil sa hudbe a tancu, tešil sa teplu a zime, tešil sa láske. Tešil sa Adamovi a Eve, stvoreným na jeho obraz. Vravel si: "To je dobré."

Potom sa Adamovi a Eve prizrel lepšie.

Spať šiel zamyslený. Čelo krčil, v posteli sa prehadzoval.

Na ôsmy deň stvoril Eve kamarátky.