Prišla len tak sčista jasna do rána. Pekná horúčka. No o tej jej peknosti by sa dalo polemizovať. Tých 80 hodín, pričom minimálne 15 z nich som mala medzi 39 a 40 stupňov Celzia sa určite nedá nazvať prechádzkou ružovou záhradou. A keď sa k tomu pridá nehorázna až migrénovitá bolesť hlavy... no čo Vám budem hovoriť. V tej chvíli by som aj vraždila za nejakú zázračnú tabletku, ktorá ma zbaví aspoň tej bolesti hlavy.

No počas tejto mojej choroby (ešte aj teraz mám nad 37 a miernu bolesť hlavy), som zistila, resp. potvrdila zopár vecí:

1. doktorka Vám nič  nedá na horúčku, iba to čo si doma dáte vy...nejaké tie lieky na horúčku a bolesť, odporučenie, že máte veľa piť a letné zábaly pri vysokých horúčkach - to som k nej šla až na 3. deň na nátlak rodičov a nič nové nezistila...

2. Po prvý krát v živote mi nebere sladké!! Ani čokoláda!!!! Musím sa dať do poriadku čo najskôr.

3. Milé kapelky cviciace v panelákoch.... nie je dobrý nápad cvičiť jednu pesničku 5 hodín, naozaj. Totižto, počas tejto mojej choroby som otrasne citlivá na zvuky... vadí mi aj keď niekto spláchne záchod alebo tikajú hodinky. Skúste si predstaviť moje utrpenie, keď tu dakto cvičil 5 hodín pekne poctivo s bicími a basovou gitarou. Samozrejme, že aj iné nástroje a spev, ale tie dva mi poctivo pili krv....

4. určite som ešte dačo chcela, ale začala ma bolieť viacej hlava, takze ASTALA VISTA