ZAs ďalší blbý vzťah,,,

Ako ma napadlo začať písať tento článok? Asi tak, že som v piatok sedela tu pri compiku a zas myslela na bývaleho...

Rozišli sme sa pred VAlentínom a boli sme spolu len tri mesiace.Áno...len tri..A nemôžem ho dostať z hlavy... Možno je to pre niekoho mááálo, pre iného zas veľa.Ale tentokrát to bolo iné,..

Nie len o sexe ale takýto vzťah som ešte nezažila, Boli sme ako brat a sestra.VYchádzali sme spolu super...Chodil pre mna ku škole..LEžali sme v tráve a tak..čistá romantika.. A potom? TAk ako vždy aj toto sa muselo skončiť.A to len tak , pre úplne banálnu vec...

Ku koncu sa to trošku kazilo. Niekedy cez týždeň sme boli spolu len dvakrát a to sme sa stretli vždy v pondelok a v piatok v meste, keď každý chcel byť so svojimi kamošmi.Po čase, keď sa to nemenilo, cítila som sa strašne smutná. Chcela som sa s ním o tom poriadne porozprávať, že ako sme spolu málo a že ma to mrzí...NA to mi len odpovedal, že má toho veľa v škole, robí vodičák a mám sa s tým zmieriť..TAk toto bola rana podpás..Chcela som aby si na mňa našiel viac času...aby to bolo také ako na začiatku.....DAľší tyždeň to bolo v pohode, boli sme u mňa a mala som na neho takú chuť..Lenže niekedy mi pripadal ako decko..Akoby nebol vo vzťahoch aspon trochu skúsený..Nechápal keď som bola smutná, nedošlo mu to bez slov...A ten čas hral zas svoje..ZAčala som rozmýšľať,že sa s ním ešte porozprávam a ak sa to nezmení rozídeme sa.

No on ma predbehol, a teraz pozor , vážení ako sa so mnou rozišiel...CEz smsku!! NApísal mi, že on sa už nezmení a že mi nechce ubližovať...Potom ...až po hnusne dlhom týždni sme sa začali rozprávať...Plakala som, ani nechápem prečo, lebo som to chcela urobiť už predtým ja, no asi som si cez ten týždeň uvedomila, aké by to bolo byľ bez neho...

A teraz po troch mesiacoch ma ešte stále straší v hlave...Ako aj dnes v piatok...Už sa mi darilo ako tak na neho zabudnúť,upokojovať sa, že to ďalej nemalo zmysel, zobrazovať si ho len v tom najhoršom...,,

Už by som ho dostala konečne z hlavy, keby sa zas neobjavil na moje osemnáste narodeniny..ZAvolal mi, či nemám chvíľu čas a boli sme spolu celý večer....Kecali sme, doniesol mi krásneho plyšáka a vysvetlili sme si všetko,čo sme mali na srdci...Bolo to skvelé ako za starých dobrých čias..KEď som odchádzala z auta nejak sme boli blízko seba a skoro sme sa pobozkali..Ale nič sa nestalo len som cítila, že mám srdce až v krku a celou cestou som sa triasla..Proste to nešlo ....už sme nemohli byť spolu....Ale prečo???? Nevedela som na to nájsť odpoveď len som to cítila v mojom vnútri....

A preto ho mám stále v hlave, pretože  mi , hnusoba, akoby naschvál musel ešet aj včera napísať, že to tak v živote chodí, že sa vzľahy začínajú a končia a nech niesom smutná, lebo je tu pre mňa ten pravý...NEchápala som zmysel tejto sms ale už viem, že nikdy takúto spriaznenú dušu nenájdem..LEbo k nemu som cítila niečo úplne iné....

Možno je naozaj pravda, že z minulosti sa nedá získať oheň ale len popol......A ten popol su moje spomienky...,,Čo už...